Do morských hĺbok pri atole Bikini sa vrátil život

New York/Canberra/Moskva 19. októbra (TASR) - Na atole Bikini, ktorý je súčasťou Marshallových ostrovov v Tichom oceáne, vykonali Spojené štáty 1. marca 1954 najväčší pokus s vodíkovou bombou. Správy z uplynulých rokov hlásili, že v morskej vode sa tam teraz darí koralom i pestrofarebným rybám, čo vedcov prekvapilo.


Vodíková bomba, ktorú USA použili na test v prvý marcový deň 1954, mala silu 15 megaton trinitrotoluénu (TNT). Bola 1000-krát silnejšia než jadrová bomba, ktorá zničila na konci druhej svetovej vojny Hirošimu a Nagasaki. V okolí pokusu vznikla teplota 55.000 stupňov Celzia. Ohnivá guľa mala sedemkilometrovú šírku a ostal po nej 75 metrov hlboký kráter. Výbuch zničil faunu aj flóru.

Český portál Technet.idnes.cz v roku 2006 v článku s názvom Čo dokážu najstrašnejšie atómové bomby na svete: mizli ostrovy, vyparoval sa betón napísal, že test Castel Bravo predstavoval historicky najsilnejšiu explóziu termonukleárnej bomby, akú kedy USA uskutočnili. O tejto operácii boli aktualizované informácie z archívu 17. mája 2006. Bomba Castle Bravo bola aktivovaná formou povrchovej explózie za úsvitu 1. marca 1954 na tradičnej nukleárnej strelnici - na atole Bikiny. Jej sila bola spomínaných 15 megaton TNT. Po nečakane silnej explózii zmizol kus atolu Bikiny a zostal tam kráter 1,9 kilometra široký a 75 metrov hlboký, uvádza český portál.

Test Castle Bravo spôsobil najhoršiu jadrovú katastrofu v dejinách USA kombinovanú s dočasnou zmenou klímy na svete. Japonskí rybári na rybárskej lodi Šťastný drak (Lucky Dragon) nachádzajúcej sa 100 kilometrov od výbuchu boli vystavení vysokým dávkam radiácie a jeden z nich na následky ožiarenia zomrel. Celý atol Bikini vrátane vojenskej posádky bol kontaminovaný viacerými stupňami radiácie. Okolo atolu Bikiny vznikla zakázaná zóna.

Explózia bomby Castel Bravo otriasla ostrovmi vo vzdialenosti 200 kilometrov a mrak v tvare hríba sa zdvihol do 100-kilometrovej výšky nad hladinu oceánu. Rádioaktívny spad zasiahol Austráliu, Indiu a Japonsko. Obeťami výbuchu sa stali rybári aj niekoľkých ďalších japonských lodí. Mnohí z nich zomreli na choroby z ožiarenia.

USA vykonali v rokoch 1946-58 na atole 23 pokusov, v dôsledku radiácie tam desaťročia nemohli žiť miestni obyvatelia. Boli nútení sa presídliť.

Proti pokusom sa zdvihla vlna protestov, vystúpili proti nim aj vedci, spomedzi nich napríklad Bertrand Russell, Albert Einstein či Frédéric Joliot-Curie.

Vzniklo aj Pugwashské hnutie vedcov Západu a Východu. Išlo o mimovládnu vedeckú organizáciu, ktorej cieľom bolo združiť predstaviteľov rôznych krajín - popri vedcoch s medzinárodnou autoritou i vplyvných verejných činiteľov. Usilovali sa o zníženie nebezpečia vzniku ozbrojených konfliktov a o hľadanie spoločných riešení globálnych problémov. Hnutie dostalo názov od kanadského mesta Pugwash, v ktorom sa 7.-10. júla 1957 konalo prvé stretnutie 22 vedcov z desiatich krajín sveta vrátane ZSSR a USA, Japonska, Austrálie, Rakúska, Číny, Francúzska i Poľska. Diskutovali o najdôležitejších aspektoch svetovej politiky, najmä o hrozbách jadrovej vojny. V roku 1995 získalo hnutie Nobelovu cenu za mier.

Do morskej hĺbky sa však po rokoch vrátil život, o čom svedčí aj skúsenosť vedcov z Nemecka, Talianska, Austrálie, Havajských a Marshallových ostrovov. V apríli 2008 o ich skúsenosti referovala Zoe Richardsová z Univerzity Jamesa Cooka v Austrálii. Táto členka tímu vedcov, ktorí v roku 2009 navštívili atol v južnej časti Pacifiku, uviedla, že oceáne pri atole našli osemmetrové koraly. Bádateľov prekvapila veľkosť koralov; dovtedy nikdy nevideli "koraly veľké ako stromy", uviedla Richardsová. Bádatelia sa ponorili do krátera po výbuchu, aby sa po vyše 50 rokoch pozreli, aký je stav života pod hladinou.

Sovietsky zväz špionážou získal plány na vývoj a výrobu americkej termonukleárnej bomby v laboratóriách Los Alamos a reagoval na to skonštruovaním istého "klona" tej bomby. Autor článku na českom portáli ďalej uvádza, že "našťastie Rusi vynechali tretí stupeň z prírodného uránu, lebo inak by Cár bomba nemala silu 50 megaton TNT, ale 100 megaton TNT ". Nad ostrovom Novaja Zemľa 30. októbra 1961 vykonal ZSSR test s názvom "Cár bomba", ktorý bol aj napriek polovičnej sile oproti plánovanej kadencii štyrikrát silnejší než najsilnejšia americká bomba Castle Bravo.

Bombu vynieslo do vzduchu lietadlo. Explózia bola taká silná, že rýchlo prerazila vrstvu mrakov. Hríb narástol nad mraky do výšky 60 kilometrov. Jedno civilné lietadlo, cestujúci ktorého asi ako jediní civilisti videli expplóziu, sa zrútilo k zemi. Test vykonali nad neobývanou oblasťou, ale tlaková vlna trikrát obletela zemeguľu.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR