|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. októbra 2009
Do Kene v piatok na rok odchádzajú dve dobrovoľníčky
Občianske združenie Savio spolu so Saleziánmi don Bosca vysiela do Kene dve slovenské dobrovoľníčky - 30-ročnú Máriu a 24-ročnú Luciu. Pôsobiť budú v mládežníckom stredisku Bosco Boys v ...
Zdieľať
BRATISLAVA 30. septembra (WEBNOVINY) - Občianske združenie Savio spolu so Saleziánmi don Bosca vysiela do Kene dve slovenské dobrovoľníčky - 30-ročnú Máriu a 24-ročnú Luciu. Pôsobiť budú v mládežníckom stredisku Bosco Boys v Nairobi. Mária bude vyučovať informatiku na základnej škole v Bosco Boys a Lucia bude v priľahlom slume Kuwinda učiť deti z materskej škôlky. Popoludní budú viesť neformálne vzdelávanie a krúžky. Mladé ženy odlietajú už v piatok, v Keni budú pôsobiť celý rok. Agentúru SITA o tom informovala projektová manažérka Savia Mária Lacková.
Obidve dobrovoľníčky absolvovali ročnú prípravu, ktorá prebiehala raz do mesiaca, kde sa učili teóriu i prax v interkulturárnom učení, pedagogike, psychológii a sociálnej práci. Dobrovoľníčky budú pracovať nezištne, bez nároku na honorár či odmenu. Savio zabezpečuje poistenie, letenky aj odbornú prípravu, partner organizácie - Saleziáni don Bosca - zase stravu a ubytovanie.
"Posledné roky som pracovala ako hotelový manažér a často som sa stretávala s ľuďmi, ktorí sú veľmi dobre finančne zabezpečení, ale čo sa týka ich morálnych hodnôt, tak sú veľmi nízke. Nič a nikoho si nevážia. Nemyslím, že toto je zmyslom života a že takto môže byť človek šťastný. Myslím, že je oveľa rozumnejšie pracovať zadarmo pre ľudí, ktorí nič nemajú, ako pracovať za peniaze pre ľudí, ktorí si nič nevážia," odpovedala Mária na otázku, prečo je dobrovoľníčkou. "O centre Bosco Boys som prvýkrát počula od dobrovoľníka, ktorý tam pracoval pred necelým rokom a pol a prostredníctvom jeho prezentácie som sa zoznámila s osudmi chalanov, ktorí napriek nízkemu veku majú za sebou domáce násilie, hlad, bitky, drogy, život na ulici či väzenie, no tešia sa z každej maličkosti. V decembri som dostala možnosť s ním centrum navštíviť. A na tých chalanov sa jednoducho nedá zabudnúť. Je to ako keby ste mali vlastné dieťa a odrazu chcete, aby sa malo čo najlepšie. Keď ich je 300 - je to ťažšie. Keďže už v tom období som sa pripravovala na prácu dobrovoľníka, vybrala som si práve toto miesto ako svoje pôsobisko," vysvetľuje Mária.
"Viem, že nie je možno zmeniť to, čo si prežili a mojou úlohou nie je ani odstraňovať chudobu v Afrike - ale oni sa tešia aj z toho, že má o nich niekto záujem, všimne si ich a snaží sa im pomôcť aj s menšími problémami. Keď som bola v centre, malý Bernard si pri futbale, ktorý hrajú väčšinou naboso, rozrezal palec na nohe a keďže nemal ponožky, tak mal ranu celú zanesenú hlinou. Ranu sme vydezinfikovali slovenskou pálenkou, a hoci to muselo poriadne štípať, vôbec sa nesťažoval. Zalepili sme to a darovala som mu jeden pár ponožiek, aby mu tam neliezla špina. Za takú malú službu chodil za mnou a celý deň mi ďakoval. Nikdy nebude možné zmeniť osudy týchto ľudí úplne. Ale aj zmeniť osud jedného chalana v centre je viac, ako neurobiť vôbec nič," dodala Mária.
Lucia v Afrike ešte nebola, no vybrala si ju za svoje pôsobisko. "Nie je to pre slnko či pekné počasie, lebo vonkajšie veci sa lepšie opisujú ako vnútorné. Neviem, ako to mám opísať, tú zvláštnu túžbu, určitý stupeň poznania, ktoré mi bolo dané zhora," opisuje svoje pohnútky Lucia. V čase, keď žila a pracovala v Írsku, zažila na vlastnej koži násilie, ktoré ju prinútilo rozmýšľať o tom, koľko zla je na svete. Náhodou prišla do kostola na omšu a silne ju zasiahla kázeň o tom, že ak človek robí niečo pre druhých z lásky a nezištne, môže tým vykonať nekonečne veľa dobra. "Vtedy sa vo mne zrodila myšlienka na misie," uzavrela Lucia.
Stredisko Bosco Boys pre nairobské deti v núdzi založili v roku 1993. V súčasnosti sa v centre nachádza základná internátna škola, v ktorej žije a študuje 190 detí celoročne a ďalších 60 dochádza denne z priľahlého slumu Kuwinda. Okrem školy a internátu sa v centre nachádzajú tiež malé provizórne dielne – stolárska, zváračská, krajčírska, ktoré majú vytrénovať starších žiakov. Tiež je tu malá farma so záhradou a domácimi zvieratami. Produkty z tejto farmy sa využívajú na stravu pre žiakov.
Okrem týchto dvoch dobrovoľníčok pôsobia v rámci Savia jedna v Peru, jedna v Azerbajdžane, štyri v Republike Sacha na Sibíri a tri na Slovensku, v Košiciach na rómskom sídlisku Luník IX. Mária a Lucia už spolu pôsobili minulý rok na Ukrajine, kde pripravovali prímestský tábor pre deti.
SITA
Obidve dobrovoľníčky absolvovali ročnú prípravu, ktorá prebiehala raz do mesiaca, kde sa učili teóriu i prax v interkulturárnom učení, pedagogike, psychológii a sociálnej práci. Dobrovoľníčky budú pracovať nezištne, bez nároku na honorár či odmenu. Savio zabezpečuje poistenie, letenky aj odbornú prípravu, partner organizácie - Saleziáni don Bosca - zase stravu a ubytovanie.
"Posledné roky som pracovala ako hotelový manažér a často som sa stretávala s ľuďmi, ktorí sú veľmi dobre finančne zabezpečení, ale čo sa týka ich morálnych hodnôt, tak sú veľmi nízke. Nič a nikoho si nevážia. Nemyslím, že toto je zmyslom života a že takto môže byť človek šťastný. Myslím, že je oveľa rozumnejšie pracovať zadarmo pre ľudí, ktorí nič nemajú, ako pracovať za peniaze pre ľudí, ktorí si nič nevážia," odpovedala Mária na otázku, prečo je dobrovoľníčkou. "O centre Bosco Boys som prvýkrát počula od dobrovoľníka, ktorý tam pracoval pred necelým rokom a pol a prostredníctvom jeho prezentácie som sa zoznámila s osudmi chalanov, ktorí napriek nízkemu veku majú za sebou domáce násilie, hlad, bitky, drogy, život na ulici či väzenie, no tešia sa z každej maličkosti. V decembri som dostala možnosť s ním centrum navštíviť. A na tých chalanov sa jednoducho nedá zabudnúť. Je to ako keby ste mali vlastné dieťa a odrazu chcete, aby sa malo čo najlepšie. Keď ich je 300 - je to ťažšie. Keďže už v tom období som sa pripravovala na prácu dobrovoľníka, vybrala som si práve toto miesto ako svoje pôsobisko," vysvetľuje Mária.
"Viem, že nie je možno zmeniť to, čo si prežili a mojou úlohou nie je ani odstraňovať chudobu v Afrike - ale oni sa tešia aj z toho, že má o nich niekto záujem, všimne si ich a snaží sa im pomôcť aj s menšími problémami. Keď som bola v centre, malý Bernard si pri futbale, ktorý hrajú väčšinou naboso, rozrezal palec na nohe a keďže nemal ponožky, tak mal ranu celú zanesenú hlinou. Ranu sme vydezinfikovali slovenskou pálenkou, a hoci to muselo poriadne štípať, vôbec sa nesťažoval. Zalepili sme to a darovala som mu jeden pár ponožiek, aby mu tam neliezla špina. Za takú malú službu chodil za mnou a celý deň mi ďakoval. Nikdy nebude možné zmeniť osudy týchto ľudí úplne. Ale aj zmeniť osud jedného chalana v centre je viac, ako neurobiť vôbec nič," dodala Mária.
Lucia v Afrike ešte nebola, no vybrala si ju za svoje pôsobisko. "Nie je to pre slnko či pekné počasie, lebo vonkajšie veci sa lepšie opisujú ako vnútorné. Neviem, ako to mám opísať, tú zvláštnu túžbu, určitý stupeň poznania, ktoré mi bolo dané zhora," opisuje svoje pohnútky Lucia. V čase, keď žila a pracovala v Írsku, zažila na vlastnej koži násilie, ktoré ju prinútilo rozmýšľať o tom, koľko zla je na svete. Náhodou prišla do kostola na omšu a silne ju zasiahla kázeň o tom, že ak človek robí niečo pre druhých z lásky a nezištne, môže tým vykonať nekonečne veľa dobra. "Vtedy sa vo mne zrodila myšlienka na misie," uzavrela Lucia.
Stredisko Bosco Boys pre nairobské deti v núdzi založili v roku 1993. V súčasnosti sa v centre nachádza základná internátna škola, v ktorej žije a študuje 190 detí celoročne a ďalších 60 dochádza denne z priľahlého slumu Kuwinda. Okrem školy a internátu sa v centre nachádzajú tiež malé provizórne dielne – stolárska, zváračská, krajčírska, ktoré majú vytrénovať starších žiakov. Tiež je tu malá farma so záhradou a domácimi zvieratami. Produkty z tejto farmy sa využívajú na stravu pre žiakov.
Okrem týchto dvoch dobrovoľníčok pôsobia v rámci Savia jedna v Peru, jedna v Azerbajdžane, štyri v Republike Sacha na Sibíri a tri na Slovensku, v Košiciach na rómskom sídlisku Luník IX. Mária a Lucia už spolu pôsobili minulý rok na Ukrajine, kde pripravovali prímestský tábor pre deti.
SITA