BRATISLAVA 21. februára (WEBNOVINY) - Dva veľké výskumy genetiky dokázali, že človek dnešného typu naozaj pochádza z afrického kontinentu, odkiaľ migroval ďalej do Európy, Ázie až k Tichému oceánu a k Severnej i Južnej Amerike. Podľa výskumu majú Afričania odlišnú stavbu DNA a potenciálne menej genetických mutácií.
Podľa štúdie majú určité menšie génové mutácie napríklad, Európania a Američania. Najväčšie mutácie a odlišnosti sa však našli u pôvodných obyvateľov Ameriky, Austrálie a Oceánie.
"Nepodarilo sa nám však žiadnym spôsobom dokázať, že jeden genóm je zdravší alebo lepšie konštruovaný než druhý, alebo, že by sa evolučne viac hodil ako ktorýkoľvek iný," uviedol Carlos Bustamante z Cornell University of New York, vedec zo skupiny tých, ktorí pracujú na jednej zo štúdií. Tím sa zameral na skúmanie štruktúry DNA u dvadsiatich Afroameričanov a pätnástich Európanov. Skúmali rôznorodé usporiadanie nukleotidov u každého jednotlivo, alebo takzvaný polymorfizmus. Zjednodušene povedané, snažili sa zistiť, či určitá špecifickosť v stavbe DNA štruktúry má vplyv na zdravotný stav a kondíciu skúmaných ľudí z evolučného hľadiska. "Na afro-americkom paneli sme objavili viacero variácií, ako v európsko-americkom. Aplikovali sme poznatky do simulácie genetického "hrdla fľaše" (evolučná udalosť, pri ktorej značná časť populácie buď odumrie, alebo sa istým spôsobom nedokáže reprodukovať). Snažili sme sa zistiť, či je nejaká spojitosť medzi evolučnými faktormi a chorobami. Na to by sme sa teraz mali zamerať," povedal Bustamante.
V ďalšej štúdii sa tím Noaha Rosenberga snažil na vzorke 485 ľudí z celého sveta skúmať jednotlivé segmenty štruktúry DNA. Zo vzoriek sa im údajne podarilo vytvoriť dosiaľ najpodrobnejšiu genetickú mapu variácií. Podporili teóriu migrácie z Afriky, cez Blízky východ do Európy a zvyšku sveta. "Diverzita, respektíve pestrosť alebo rôznorodosť, bola narušená práve migračným procesom," dodal na záver Rosenberg.
SITA