Dnes si pripomíname Svetový deň ľudských práv

New York/Paríž 10. decembra (TASR) - Svetový deň ľudských práv pripadajúci na 10. decembra je v roku 2015 zameraný na spustenie ročnej kampane, ktorá bude pripomínať 50. výročie dvoch paktov vzťahujúcich sa na ľudské práva. Ide o Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a o Medzinárodný pakt o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) schválilo 16. decembra 1966. Účinnosť oba pakty nadobudli v roku 1976.


Cieľom kampane nazvanej "Naše práva. Naše slobody. Vždy." je zvýšiť povedomie o týchto paktoch. Tie spolu so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv tvoria Medzinárodnú chartu ľudských práv. Predstavujú tak základné dokumenty na ochranu ľudských práv, informovala OSN na svojej webovej stránke.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v posolstve k tohtoročnému Svetovému dňu ľudských práv potvrdil odhodlanie ochraňovať ľudské práva a poukázal na medzinárodnú iniciatívu s týmto cieľom, ktorá nesie názov Ľudské práva v prvom rade. "V tento Svetový deň ľudských práv sa znova zaviažme, že budeme garantovať základné slobody a chrániť ľudské práva všetkých," vyzval Pan v závere posolstva.

Svetový deň ľudských práv súvisí s prijatím Všeobecnej deklarácie ľudských práv 10. decembra 1948. Deklarácia a do nej zahrnuté základné hodnoty, akými sú ľudská dôstojnosť, nediskriminácia, rovnosť, prirodzená spravodlivosť a univerzálnosť sa vzťahujú na všetkých ľudí. Všeobecná deklarácia ľudských práv je živý dokument a týka sa všetkých ľudí, zdôraznila OSN.

Od schválenia v roku 1948 Všeobecná deklarácia ľudských práv bola a naďalej aj ostáva zdrojom inšpirácie na vyvinutie ďalšieho úsilia zameraného na obranu a ochranu ľudských práv a základných slobôd na národnej i medzinárodnej úrovni. Jedným zo základných prvkov ochrany ľudských práv je umožniť čo najširšej verejnosti, aby o nich vedela.

Všeobecná deklarácia ľudských práv existuje v 360 jazykoch vrátane slovenčiny a patrí medzi najprekladanejšie dokumenty na svete. Deklarácia, ktorá sa skladá z preambuly a 30 článkov, bola od začiatku považovaná za úspech. Zjednocovala odlišné, neraz až protikladné politické režimy, náboženstvá a kultúrne tradície. Stala sa základom medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a slúži ako vzor pre ďalšie zmluvy a deklarácie, napríklad aj pre Európsku dohodu o ľudských právach (1950) či Chartu základných práv Európskej únie (2000).

OSN vyzvala vlády, orgány miestnej správy, predstaviteľov obchodnej a podnikateľskej sféry, školy a médiá, aby v spojitosti s 10. decembrom zorganizovali rôzne podujatia s poukázaním na význam príslušnej deklarácie. Médiá majú objasňovať situáciu týkajúcu sa dodržiavania či nedodržiavania ľudských práv v oblasti, ktorú pokrývajú.

Podpora a ochrana ľudských práv sa stali jednou z najdôležitejších oblastí pôsobenia OSN od roku 1945, keď sa zakladajúce štáty OSN rozhodli, že zabránia zopakovaniu hrôz druhej svetovej vojny. V roku 1948 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, že rešpektovanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti je "základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete".

V roku 1950 VZ OSN vyzvalo v rezolúcii 423 (V) všetky štáty, aby každý rok 10. decembra slávili schválenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Počas nasledujúcich rokov sa vypracoval a zaviedol do praxe rad nástrojov, ktorými je možné reagovať na porušovanie ľudských práv.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR