Dnes sa začína Týždeň za jednotu kresťanov

kostol

Foto:

BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) - Dnes sa začína Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý potrvá do 25. januára. Akcia je spoločnou iniciatívou Svetovej rady cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Týždeň modlitieb na rok 2010 pripravili škótske cirkvi. Tieto cirkvi navrhli ako tému Týždňa modlitieb: „Vy ste toho svedkami“ (Lukáš 24, 48). Škótske cirkvi vybrali originálnu tému a pozvali počúvať posledné Kristove slová pred jeho nanebovstúpením: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkých národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami“ (Lukáš 24, 46-48). Práve o týchto Kristových slovách by mali kresťania premýšľať každý deň.

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2010 pozýva kresťanov k štúdiu celej 24. kapitoly Lukášovho evanjelia. Či už ide o vystrašené ženy pri hrobe, dvoch skľúčených učeníkov na ceste do Emauz alebo jedenástich učeníkov, ktorých premohla pochybnosť a strach – všetci, ktorí sa stretli so vzkrieseným Kristom, sú poslaní na misie slovami: „Vy ste toho svedkami“. Toto poslanie dáva Cirkvi Kristus a nikto jej ho nemôže vziať. Cirkev je spoločenstvom tých, ktorí sú zmierení s Bohom a v Bohu a sú svedkami pravdy moci spasenia v Ježišovi Kristovi.

Tradičný termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tento termín navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami Katedry sv. Petra a Obrátenia sv. Pavla, čo mu dodalo symbolický význam. Na južnej pologuli sú v januári prázdniny, takže cirkvi slávia Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v blízkosti sviatkov Zoslania Ducha Svätého, ktoré tiež symbolizujú jednotu Cirkvi.

V priebehu minulého storočia nadobúdalo zmierenie medzi kresťanmi rozličné formy. Spirituálny ekumenizmus poukázal na to, aká je modlitba dôležitá pre kresťanskú jednotu. Do teologického výskumu sa vložila značná energia, čo viedlo k veľkému množstvu doktrinálnych dohôd. V dejinách na otázku kresťanskej jednoty často upozorňovali misionári. Bolo to z praktických príčin. Bolo to jednoducho často preto, aby sa vyhlo zbytočnej súťaživosti, pre obrovské ľudské a materiálne potreby. Územie, kde sa malo evanjelizovať, sa rozdelilo a cirkvi sa príležitostne snažili robiť viac, ako len mať súčasne prebiehajúce aktivity a podporovať niektoré spoločné projekty. Misionári z rôznych cirkví mohli napríklad zlúčiť svoje zdroje, aby sa podujali na nový preklad Biblie. Táto spolupráca v službe Božieho slova viedla k uvažovaniu o rozdelení medzi kresťanmi. Bez toho, aby sa poprela rivalita medzi misionármi, ktorých vyslali rozličné cirkvi, malo by sa tiež uznať, že tí, ktorí boli na misijnom poli, boli prvými, ktorí si uvedomili tragédiu rozdelenia kresťanov. Európa si na rozdelenie cirkví zvykla, ale pre misionárov, ktorí zvestovali evanjelium ľuďom, ktorí o Kristovi dovtedy nepočuli, bol tento škandál nejednotnosti strašný.

SITA