Dnes narodené deti už nikdy nebudú šoférovať auto, tvrdí odborník

 

Tvrdí to Henrik Christensen, špecialista zo školy Georgia Tech College of Computing, vo vyjadrení pre zahraničný magazín Big Think a reprezentuje názor mnohých ďalších odborníkov na technológie a automobilový priemysel. 


Rovnako, ako sa automatizuje veľkovýroba v každom priemysle, predpokladá sa plná automatizácia aj v doprave. Autonómne (samojazdiace) systémy sú realitou už dnes, pričom v najbližších rokoch by mali vystúpiť z prémiového segmentu do finančne dostupnejších modelov. 

Za takých 18, 20 rokov budeme žiť vo svete, v ktorom už budú autonómne jazdné systémy bežné ako displeje v autách. Určite si ich nebude môcť dovoliť každý, avšak už teraz sa otvorene diskutuje o koncepte zdieľania automobilov a zrušenia ich tradičného súkromného vlastníctva. Dôvod tkvie v ochrane životného prostredia, v snahe o znižovanie úmrtnosti a nehodovosti na cestách a dosahovaní rovnosti ľudí v spoločnosti. 

Je teda celkom reálne predpokladať, že dnes narodené deti ani nebudú mať príležitosť šoférovať automobil, pretože doprava vo vyspelých krajinách to nebude potrebovať. Automobily ovládané človekom by boli aj naďalej bežné mimo veľkých miest, ale veľkomestá s dobrou infraštruktúrou verejnej dopravy a s funkčným konceptom zdieľania samojazdiacich automobilov by už so zvykmi prechádzajúcich generácií nepočítali. 

Car Sharing, teda zdieľanie automobilov, nevylučuje vlastníctvo automobilu ako také, ale mení zaužívaný stereotyp, že ho má vlastniť každý. Vraj to nie je potrebné, pretože priemerný automobil je nevyužitý až 23 hodín denne.

Vôbec nepochybujeme o tom, že ak sa aj takýto technologický pokrok rozšíri do sveta, Slovensko bude niekoľko ďalších rokov či dokonca desaťročí úspešne obchádzať. Nie pre neochotu ľudí prijať nové veci, ale pre celkovú dopravnú infraštruktúru. 

 

S pokrokom bol problém vždy

Prirovnanie rozvoju autonómnej mobility k masovej výrobe pomocou robotov a strojov nie je náhodné, pretože aj tu boli a stále sú kritické ohlasy na pokrok. Pred niekoľkými desaťročiami asi iba málokto tušil, že nejaký stroj dokáže celkom nahradiť ľudskú prácu a ešte k tomu ju spraviť lepšie, rýchlejšie a dokonca lacnejšie. 

Aj napriek tomu, že sa tieto kritiky už dávno vyvrátili, stále existuje silné lobby proti používaniu robotov a snaha o udržanie človeka ako pracovného stroja vo veľkých výrobných podnikoch. Práca je totiž jediný spôsob, akým si môžu ľudia zarobiť na živobytie a dôsledkom toho je obmedzovanie pokroku. Všetko by sa dalo vyriešiť, keby bol celý systém fungovania krajín efektívnejší, vzdelávanie kvalitnejšie, životná úroveň vyššia, aby ľudia nemuseli vykonávať stereotypné manuálne práce. To je ale ťažká úloha na niekoľko nových generácií.