Dnes je prvý letný deň, nastáva letný slnovrat

Mayskí potomkovia sa zišli na salvadorskom archeologickom mieste Tazumal v Chalchuape, aby sa rituálne pomodlili v deň letného slnovratu za vyváženie energie Zeme a hojnú úrodu. Foto: SITA, APBRATISLAVA 21. júna  - Letný slnovrat je jav spôsobený sklonom zemskej osi a obehom zemského telesa okolo Slnka. Slnko sa 21. júna najviac vzdiali od rovníka smerom na sever a dostane sa nad obratník Raka, slnečné lúče dopadajú kolmo na 23,5° rovnobežku severnej geografickej šírky. Za severnou polárnou kružnicou (66°30' s.g.š.) nastáva polárny deň. Za južnou polárnou kružnicou (66°30' j.g.š.) zasa polárna noc. V čase letného slnovratu začína na severnej pologuli leto, na južnej pologuli zima. V deň letného slnovratu zažijeme najdlhší deň a najkratšiu noc v roku.

 

Tradícia Letného slnovratu

(svätojánska noc)

Táto noc je známa aj ako Svätojánska a je jednou z najkratších v roku. Vďaka jej kresťanskému nádychu sa slávila „silnejšie“ než filipojakubská noc (Beltain), a postava sv. Jána sa stala veľmi populárnou, hoci tento svätec nemá s týmto sviatkom nič spoločné. Pôvodne to bola noc plná čarov a mágie, radosti z rastu rôznych plodov a ohne sa zapaľovali na počesť slnečného boha.
Samozrejme, aj k tomuto dňu sa viaže mnoho pranostík, ako – „na svätého Jána, otvára sa k letu brána“. Mladí sa schádzali u svätojánskych ohňov a spoločne preskakovali vatru, pričom (u dievčat) tomu predchádzal kúpeľ, či už skutočný v potoku, alebo symbolický v „rose“ na lúke. Bola to záruka plodnosti v budúcnosti. Taktiež sa týmto spôsobom dalo zbaviť nešťastia či choroby. (K tomuto účelu sa nosili určité byliny, semiačka či korene vo vrecúšku, ktoré sa potom spálilo v ohni) V rozprávkach sa počas tejto noci otvárajú tajomstvá hôr, ukazujú sa poklady a všetky tajomné bytosti (ako víly či škriatkovia) tancujú, aby ukázali cestu k nim. A vraj je možné porozumieť aj reči zvierat...