Dnes je Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

Svet si dnes pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.Ilustračné foto SITA, AP

BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) - Svet si dnes pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim, v ktorom boli zavraždené aj tisíce slovenských Židov, uplynulo 66 rokov. "Počas holokaustu zomrelo šesť miliónov ľudí. Ani si nevieme predstaviť, čo tých šesť miliónov ľudí, ich deti a deti ich detí mohli urobiť - a nielen pre židovskú komunitu - ale pre celý svet. Holokaust znamenal obrovskú stratu pre celé ľudstvo,“ vyhlásil pri tejto príležitosti izraelský veľvyslanec na Slovensku Alexander Ben-Zvi, ktorého časť rodiny zahynula v koncentračnom tábore. "Na holokaust nesmieme zabudnúť. Aby sa už podobná tragédia nikdy nemohla zopakovať,“ zdôrazňuje Ben-Zvi s tým, že holokaust nie je len záležitosťou Židov. "Holokaust znamenal nenávisť proti inakosti. Ak niekto dnes nenávidí jeden národ, zajtra môže nenávidieť aj druhý národ a pozajtra tretí. Len preto, že ten národ vyzerá inak, hovorí iným jazykom či vyznáva iné náboženstvo. Musíme zabrániť nenávisti,“ dodal.

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN
Dátum určilo zámerne, keďže 27. januára 1945 Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Osvienčim-Brzezinka. V ňom fašistický režim poslal na smrť od roku 1940 do roku 1945 viac ako milión osôb, Židov, Rómov, homosexuálov aj sovietskych vojnových zajatcov či ľudí z protifašistického odboja. Pre Židov zo Slovenska sa holokaust začal vyhlásením prvej Slovenskej republiky, takzvaného slovenského štátu. Režim nového štátu od svojho vzniku vystupoval otvorene proti židovskej menšine. Židia nesmeli navštevovať stredné a vysoké školy, nesmeli vykonávať napríklad právnické či lekárske povolanie. Podľa ďalších nariadení museli Židia odovzdať rádioprijímače, športový výstroj, kožušiny, šperky a iné cennosti. Následne sa začala arizácia podnikov, obchodov, poľnohospodárskej pôdy. Od septembra 1941 musel každý slovenský Žid nosiť žltú hviezdu. Tragédiu slovenských Židov spečatil najmä ústavný zákon, ktorý v máji 1942 legalizoval už začaté deportácie. Vyvrcholenie holokaustu priniesol 25. marec 1942, keď odišiel prvý transport tisíc slobodných dievčat a žien z Popradu do Poľska. V súvislosti so slovenským holokaustom sa uvádzajú rôzne údaje medzi 57- a 90-tisícmi deportovaných Židov. Slovenský štát prežilo iba okolo 18-tisíc z nich, dnes žijúci svedkovia holokaustu reprezentujú len necelé jedno percento predvojnovej židovskej populácie Slovenska v jeho predvojnových hraniciach.