Dnes je 10 rokov od toxickej havárie v Baia Mare

Baia Mare

Foto: SITA/Sutton-Hibbert/Greenpeace

BRATISLAVA 30. januára (WEBNOVINY) - Dnes uplynulo desať rokov, odkedy sa 30. januára 2000 pretrhla po silných dažďoch hrádza, ktorá chránila odpadové vody s vysoko jedovatým kyanidovým lúhom po ťažbe zlata v rumunskej obci Baia Mare. Na následky katastrofy, pri ktorej uniklo viac ako 100 000 kubických metrov kyanidom kontaminovaného kalu, zahynulo približne 1400 ton rýb. Znečistenie presiahlo hranice Rumunska a bolo zaznamenané aj na slovenskom území v rieke Tisa. "Havária v Rumunsku je pre nás výstrahou. Použitie kyanidových zlúčenín v baníctve je veľmi riziková metóda, hlavne z pohľadu ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľov," upozorňuje koordinátorka toxickej kampane organizácie Greenpeace Kateřina Věntusová. Pripomína, že následky takejto ťažby majú významný dopad aj na budúce generácie. "Je rozhodne jednoduchšie podobným udalostiam predchádzať, ako riešiť katastrofické dopady havárií“, podotkla.

Ako Věntusová informovala agentúru SITA, reakciou na haváriu bolo v niektorých štátoch Európy prijatie opatrení, aby predišli kontaminácii životného prostredia. Kyanidové lúhovanie pri ťažbe zlata je zakázané napríklad v Česku, Nemecku a Grécku. K týmto zákazom sa pridalo aj haváriou postihnuté Maďarsko, ktoré tak reagovalo aj na zámery ťažiť zlato v Rumunsku a na Slovensku. "Na Slovensku sa v roku 2007 podarilo presadiť zmenu banského zákona tak, že v prípade povoľovania ťažby zlata kyanidovou metódou musia dať dotknuté obce a príslušný VÚC súhlas s ťažbou. Ak súhlasné stanoviská nedajú ťažba zlata kyanidovým lúhovaním sa jednoducho nepovoľuje“, dodala Věntusová.

Kyanid sa využíva pri ťažbe zlata a striebra od konca 19. storočia. Príčina úspešného nástupu kyanidovej metódy je založená na tom, že oproti iným metódam umožňuje získať z horniny takmer o 37 percent viac kovu, čím dosahuje účinnosť až 97 percent. Kyanidová metóda sa preto používa aj pri ťažbe, kde je obsah zlata nízky a kde by sa už z ekonomických dôvodov neoplatilo ťažiť inými metódami.

Organizácia Greenpeace upozorňuje, že aj Slovensko má z minulosti negatívne skúsenosti s kyanidovou ťažbou zlata. Napríklad v auguste 1971 sa pri prudkom daždi pretrhla hrádza odkaliska s kyanidovým kalom pri obci Horná Ves v okrese Žiar nad Hronom. Znečistená voda a bahno vtedy zaplavili záhrady, polia a čiastočne aj rodinné domy občanov. Pre kontamináciu nesmeli obyvatelia počas roka zbierať svoju úrodu.

SITA