|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. mája 2017
Dlhy štátov voči Česku presahujú 38 mld. korún, najviac dlhuje Kuba
Česko má dlhé roky problémy s vymáhaním dlhov v zahraničí. Ich výška už presahuje 38 miliárd Kč (1,44 miliardy eur) a suma každoročne narastie o viac než 1 miliardu Kč na úrokoch. Veľmi často ...
Zdieľať
Foto: TASR
Praha 29. mája (TASR) - Česko má dlhé roky problémy s vymáhaním dlhov v zahraničí. Ich výška už presahuje 38 miliárd Kč (1,44 miliardy eur) a suma každoročne narastie o viac než 1 miliardu Kč na úrokoch. Veľmi často ide o dlhy zdedené po bývalej ČSSR. Napríklad vlani Česko získalo späť len 195,7 milióna Kč. Uviedlo to české ministerstvo financií vo svojej správe pre vládu, ktorú získal denník Právo.Najväčším dlžníkom je Kuba, ktorej dlh z civilných úverov dosahuje s úrokmi 7 miliárd Kč. Vlani preto Praha a Havana rokovali a výsledkom rokovaní by mala byť dohoda o riešení záväzkov.
Štáty bývalej Juhoslávie by mali Česku vrátiť okolo 4,5 miliardy Kč. V Sudáne je to zhruba o 1 miliardu menej a viac ako 1 miliardu Kč dlhujú Česku Irán a Irak.
Česká republika vymáha okrem toho aj splatenie úverov za dodávky vojenského materiálu, ktoré sú v režime utajenia. Týkajú sa Kuby a Líbye, ktoré spolu dlhujú 8,5 miliardy Kč.
Voči Kazachstanu a Ukrajine má ČR pohľadávku dokopy 4,56 miliardy Kč za investíciu štátneho plynárenského podniku Transgas. Ďalšími dlžníkmi sú Rusko, Čína, KĽDR, Bielorusko či India.
Podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku drvivá väčšina pohľadávok je ešte z minulého režimu. Ako pre Právo povedal, niektoré štáty sa k dlhom ani nehlásia.
Minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek dodal, že práve v postsovietskych krajinách bývajú rokovania zložité, nakoľko nástupnícke štáty sa k dlhom z minulosti príliš nehlásia. Podľa správy ministerstva financií sa, naopak, k záväzkom hlásia Srbsko a Čierna Hora ako nástupnícke štáty bývalej Juhoslávie.
Problematické je to podľa Zaorálka v krajinách, kde vlády nekontrolujú situáciu. Tak je to napríklad v Líbyi. V dôsledku zásadných politických zmien sa v roku 2014 pozastavili rokovania aj s Ukrajinou, Praha však koncom minulého roka požiadala o ich obnovenie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR