Dlhy štátnych nemocníc presahujú 613 miliónov eur. Budú stačiť zdroje, ktoré štát vyčlenil na oddlženie?

Štát na to pre všetky ústavné zdravotnícke zariadenia vyčlenil 575 miliónov eur. Podľa vtedajších odhadov by to malo stačiť pre štátne, súkromné aj župné nemocnice.

V Návrhu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení, ktorý k tomu vypracovali na ministerstve zdravotníctva, sa uvádza, že budú uspokojovať pohľadávky vytvorené k 30. novembru 2020. Podľa dát, ktoré má portál vZdravotníctve.sk k dispozícii, len zariadenia v pôsobnosti rezortu mali k tomuto dátumu záväzky po lehote splatnosti 574,1 milióna eur.

K januáru tohto roka 13 štátnych ústavných zdravotníckych zariadení zvýšilo dlhy na 613,2 milióna eur.

Najhoršie je na tom UNB

Najhoršie je na tom z hľadiska zadlženosti najväčšia Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB). Ku koncu novembra 2020 mala záväzky 189 miliónov eur, k januáru tohto roka už 201,5 milióna eur. Posledného oddlženia realizovaného ešte za predchádzajúcej vlády sa pritom zúčastnila.

Prečo potom ďalší radikálny rast záväzkov? „V roku 2018 bola UNB oddlžená iba čiastočne, vo výške 9 070 264,78 euro. Do oddlženia sa nezapojili všetci veritelia,“ zdôvodňuje hovorkyňa bratislavskej nemocnice Eva Kliská.

Potvrdila, že UNB sa plánuje zúčastniť aj oddlženia, ktoré štát plánuje spustiť tento rok. Kedy presne k tomu dôjde nie je známe. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová hovorí, že presný termín zatiaľ nie je stanovený. „Ambíciou ministerstva zdravotníctva je začať čím skôr,“ dodáva.

Pandémia dlhy neospravedlňuje

Od minulého roka sú nemocnice pre pandémiu v zložitej finančnej situácii pre vysoké a zároveň ťažko predvídateľné náklady na zdravotnú starostlivosť. Ako uvádza ministerstvo, plánované zdravotné výkony sú vykonávané obmedzene a to ovplyvnilo výnosy od zdravotných poisťovní.

Analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar však pripomína, že gro nesplatených dlhov nepochádza z obdobia pandémie. „Je otázne, aký vplyv mala pandémia na hospodárenie jednotlivých nemocníc. Ak sa kvantifikuje tento dopad, tak by štát mal dofinancovať touto sumou celý sektor,“ hovorí.

Ako už portál vZdravotníctve.sk informoval, ku koncu minulého roka 10 štátnych nemocníc vykázalo stratu 76,5 milióna eur. Dáta za ostatné zdravotnícke zariadenia zatiaľ k dispozícii nie sú.

Riziká oddlžovania

Pandémia podľa Zachara nemusí akcelerovať oddlžovanie. „Stále vidíme v oddlžovaní veľké riziká. Bez prijatia systémových zmien a záruk prinesie len zvýšenie morálneho hazardu a oddiaľovanie riešenia udržateľného financovania a hospodárenia štátnych nemocníc,“ dodáva.

Nemocnice boli v minulosti oddlžované viackrát za rôznych finančných mechanizmov. Pozitívny vplyv bol však vždy len krátkodobý, pretože nemocnice generovali dlhy ďalej a zväčša rýchlejším tempom ako predtým. Rovnako tomu bolo aj po poslednom oddlžení schválenom v roku 2017.

V rámci neho boli uspokojené pohľadávky v objeme 267 miliónov eur. Po ukončení poslednej etapy procesu oddlženia ostali ku koncu roka 2019 nevysporiadané záväzky 132,8 miliónov voči veriteľom, ktorí sa do oddlženia zapojili len čiastočne alebo vôbec.

Nesprávne odhady vývoja dlhu

Tvorba ďalšieho dlhu bola v Koncepcii oddlženia zdravotníckych zariadení odhadovaná na rok 2017 81 miliónov eur, na rok 2018 67 miliónov, na rok 2019 55 miliónov eur a na rok 2020 43 miliónov eur.

„Z porovnania so skutočnou mierou zadlžovania možno konštatovať, že uvedený predpoklad tvorby ďalšieho dlhu sa ukázal ako úplne nesprávny a že prijaté opatrenia na zníženie miery zadlžovania zlyhali,“ konštatovalo vlani ministerstvo zdravotníctva.

Záväzky po lehote splatnosti štátnych nemocníc Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Dáta za rok 2020 ukazujú, že väčšine nemocníc medziročne stúpli záväzky po lehote splatnosti. „Pri niektorých rástli rýchlejším tempom, niektoré nemocnice sa snažili udržať len mierny nárast,“ hodnotí čísla Zachar.

Zároveň ale dopĺňa, že niektorým nemocniciam, napríklad žilinskej či trnavskej, sa podarilo dočasne znížiť stav nesplatených faktúr. Fakultná nemocnica Nitra dokonca dlhodobo a aj napriek pandémii spláca záväzky načas. K januáru podľa dát ministerstva mala dlh o 14,2-tisíc eura, a tak je spomedzi štátnych nemocníc najmenej zadlžená.

Kedy skončí zadlžovanie

Ministerstvo na otázku portálu, či je reálne – vzhľadom na pandémiu a doterajšiu históriu oddlžovania nemocníc -, že sa po tohtoročnom splatení záväzkov zdravotníckych zariadení už viac nebudú zadlžovať, odpovedalo, že je. Splnené však podľa Eliášovej musia byť dve podmienky.

Musí dôjsť k racionalizácii nákladov nemocníc a nevyhnutné je aj navýšenie výnosov zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá pokryje reálne oprávnené náklady.

Analytik INEKO nevedel predikovať ďalší vývoj zadlžovania nemocníc. Podľa neho je ale vysoko pravdepodobné, že v priemere príde k tvorbe ďalších nových záväzkov po lehote splatnosti. „Čiže nebudeme tento rok svedkami toho, že sa veľké štátne nemocnice prestanú zadlžovať,“ dodáva.