Dlhší život nie je žiadna alchýmia

BRATISLAVA 29. júla (WBN/PR) - Vyvážená strava, dostatok pohybu, spánku a čas na relaxáciu. To sú hlavné zásady, ktoré dokážu ľudský život nielen skvalitniť, ale v mnohých prípadoch aj predĺžiť. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie žijú Slováci o päť rokov kratšie než obyvatelia západoeurópskych krajín. Spolu so zdravotnou poisťovňou Union a jej partnermi môžu teraz žiť o päť rokov dlhšie aj Slováci.


Slovenská nadácia srdca uvádza v známej kampani ako kód zdravého života čísla 0, 30, 50 a 120/80. To v preklade znamená žiadne cigarety, pol hodinka pohybu denne, cholesterolu menej ako 50 mmol/l a normálna hodnota krvného tlaku.

Tieto čísla však v reálnom živote ovplyvňuje množstvo faktorov. Stres doma i v zamestnaní, málo času, rýchle obedy vo fastfoodoch, nedostatok pohybu, obezita. Štatistiky hovoria, že práve obezita a s ňou spojené komplikácie patria medzi tri najčastejšie príčiny smrti ľudí vo veku od 50 do 70 rokov. Obezita však útočí aj na mladých ľudí, vo vekovej skupine 25-35 ročných zvyšujú jej závažné formy riziko predčasného úmrtia až desaťnásobne.

Union zdravotná poisťovňa si preto spolu so svojimi partnermi dala záväzok, že prispeje k predĺženiu priemernej dĺžky života Slovákov v strednodobom horizonte o päť rokov. Vo svojej Iniciatíve za zdravšie Slovensko tak prináša praktické a jednoduché rady pre zdravý životný štýl.

Škodlivé extrémy

Kým v období praveku bola ideálom krásy Venuša s kyprými tvarmi, moderná doba priniesla iný vzor. Ženy i muži sa chcú podobať štíhlym modelkám z prehliadkových mól, často pre vysnívanú postavu riskujú svoje zdravie i život. Pacienti s poruchami príjmu potravy tak stále častejšie pribúdajú na zoznamy odborníkov.

Paradoxne, popri mimoriadne štíhlych až podvyživených jedincoch, sa zvyšuje aj počet ľudí s nadmernou hmotnosťou. Tých postihujú častejšie kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, cukrovka, ochorenia kĺbov a chrbtice.

Žiadny z týchto extrémov človeku na zdraví nepridá, príčiny ochorenia môžu byť od psychických, cez genetické (až 70 % obéznych pacientov má aspoň jedného alebo oboch rodičov obéznych) až po tie, spôsobené nevhodným spôsobom života. Predchádzať im sa dá zmenou stravovacích návykov, pravidelnou psychohygienou i športom.

Viac štádií obezity

Obezita je chronické ochorenie charakterizované zvýšením zásob telesného tuku. Vzniká vtedy, keď je energetický príjem dlhodobo vyšší ako energetický výdaj. Nadbytočné kalórie sa vtedy ukladajú ako tukové zásoby. Kým u mužov je riziková najmä oblasť brucha, u žien sa tuk ukladá do stehien, oblasti bedier a hrudníka.

Práve brušná (abdominálna) obezita je spojená s metabolickými a srdcovo-cievnymi ochoreniami, často združenými do metabolického syndrómu. Hovoríme o nej v prípadoch, keď obvod pása u netehotných žien presahuje 88 cm a u mužov 102 cm.

K vzniku obezity prispieva vysokoenergetická strava, nízka fyzická aktivita, nepravidelné stravovanie a sedavý spôsob života. Najčastejšie používané kritérium na hodnotenie obezity je body mass index, známy pod skratkou BMI.

Jeho hodnota sa vypočíta podľa jednoduchého vzorca:

BMI = (váha v kilogramoch) / (výška v metroch)2

Výsledná hodnota porovnaná s číslom v tabuľke potom napovie, v akom štádiu sa človek nachádza.

BMI = < 00.0, 18.5 ) : Podvýživa
BMI = < 18.5, 25.0 ) : Normálna hmotnosť
BMI = < 25.0, 30.0 ) : Nadváha
BMI = < 30.0, 35.0 ) : Obezita I. stupňa
BMI = < 35.0, 40.0 ) : Obezita II. stupňa
BMI = < 40.0, viac ) : Obezita III. stupňa

Zdroj: http://www.clinic24.eu/kalkulacky/vypocet-body-mass-index-bmi.aspx

Samozrejme, čísla sú len orientačné, ak sa však vaše BMI výrazne odchyľuje od normálu, či už jedným, alebo druhým smerom, nie je to v poriadku.

Podľa informácií Slovenskej obezitologickej spoločnosti sa len za posledných desať rokov zvýšil počet obéznych v európskom meradle o 10 – 40%. Slovenský projekt MONIKA v roku 2002 zistil 57,4%-ný výskyt nadmernej hmotnosti a obezity vo vzorke 6 867 ľudí vo veku 15 – 64 rokov.

Svetová zdravotnícka organizácia dokonca vyhlásila obezitu za epidémiu 21. storočia. Celosvetovo je zodpovedná za 58% prípadov cukrovky, 21% prípadov ischemickej choroby srdca, za 8 – 42% zhubných nádorových ochorení (v závislosti od druhu) a viac ako za 10% úmrtí.

Variť treba doma

Cielená zmena stravovacích návykov, zvýšenie fyzickej aktivity a zmena životného štýlu. To sú tri kroky, ktoré dokážu predchádzať nielen obezite, ale aj mnohým moderným civilizačným ochoreniam.

Najčastejšie požívanou je nutrične plnohodnotná vyvážená pestrá strava so zníženým obsahom tuku a energie. Tuk by mal predstavovať 30% denného energetického príjmu, sacharidy 55-60% a bielkoviny 10-15%. Celkový denný energetický príjem je rozdelený do štyroch až piatich denných jedál a obsah energie znížený o 2 500 KJ v závislosti od pomeru príjmu a výdaja energie.

Pri chudnutí, ale nielen vtedy, treba uprednostniť doma pripravované jedlo pred reštauráciou či rýchlym občerstvením. Najťažšie však väčšinou býva zmeniť v jedení svoj stereotyp a zlozvyky, ktoré si so sebou nesieme od detstva.

Čo má obsahovať zdravá strava?

Podľa potravinovej pyramídy by najväčší podiel na zdravej strave mala mať zelenina, ovocie a celozrnné výrobky. V menších množstvách je vhodná konzumácia cereálií, rýb, olivového oleja a rastlinných tukov, mlieka a mliečnych výrobkov (okrem syrov), cestovín či zemiakov.

Obozretní treba byť pri bielom pečive, červenom mäse, vajíčkach a alkohole. Vrchol pyramídy tvoria sladkosti, údeniny, maslo a živočíšne tuky, sladené nápoje a cukor, ktoré by sme mali konzumovať len výnimočne.

Napriek tomu by strava mala obsahovať široké spektrum potravín, ktoré zabezpečia prísun všetkých potrebných živín. Zabúdať netreba ani na pitný režim, dospelý človek by mal denne vypiť asi dva litre tekutín, najlepšie čistej vody.

Slovenská obezitologická spoločnosť odporúča aj:

- zvýšiť podiel sacharidov, najmä celkový príjem polysacharidov (ryža, celozrnný chlieb, zelenina, cestoviny, cereálie)
- znížiť podiel tukov, najmä celkový príjem nasýtených tukov
- zvýšiť príjem vlákniny (v potravinách rastlinného pôvodu, ako nelúpaná ryža, celozrnné pekárenské výrobky, müsli, strukoviny, výborné sú rôzne druhy fazule, šošovica, pohánka, ľanové semeno, pšeničné klíčky, zemiaky, huby)
- jesť viac ovocia a zeleniny
- znížiť príjem cholesterolu (zvyšuje ho tučné mlieko a mliečne výrobky, mäso a vajcia, najmä vyprážané na oleji)
- znížiť príjem sodíka (nevhodné sú príliš slané jedlá a nadmerné dochucovanie soľou, vyhýbať sa treba údeninám, soleným mäsám i nakladanej zelenine kupovanej v obchode)
- konzumovať alkohol v primeranom množstve alebo vôbec