Dlhovú brzdu zrejme otestuje už Ficova vláda

BRATISLAVA 4. apríla (WEBNOVINY) - Nový kabinet Roberta Fica si zrejme ako prvý otestuje ústavný zákon o dlhovej brzde v praxi.


Je totiž pravdepodobné, že verejný dlh napriek potrebnej konsolidácii v nasledujúcich rokoch, aj vďaka účasti Slovenska na európskych stabilizačných mechanizmoch, prekročí hranicu 50 % výkonu ekonomiky. A to je spodná hranica pre spustenie automatických korekčných mechanizmov.

Počíta s tým aj program stability na roky 2012 až 2015, ktorý ministerstvo financií predložilo do pripomienkového konania. Tento dokument pritom poputuje do Bruselu s cieľom presvedčiť o dôveryhodnosti slovenského konsolidačného plánu.

Podľa scenára postaveného na februárovej makroekonomickej prognóze rezortu financií, ktorá počítala s tohtoročným hospodárskym rastom o 1,1 %, by mal totiž verejný dlh stúpnuť z úrovne 43,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) ku koncu roka 2011 až na 53,7 % výkonu ekonomiky ku koncu roka 2014.

Faktom však je, že až 3,4 percentuálneho bodu z tohto nárastu tvorí podiel záruk Slovenska na pomoci Grécku, Portugalsku a Írsku prostredníctvom dočasného eurovalu. Následne by mal verejný dlh v roku 2015 mierne poklesnúť pod 53 % HDP. Tieto čísla pritom vychádzajú z postupného znižovania deficitu verejných financií pod 3 % HDP v roku 2013 a následne na 2,3 % v roku 2014 a 1,7 % v roku 2015.

"Takýto vývoj by viedol k spusteniu sankčných mechanizmov v rámci ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ konštatuje sa v materiáli. Prekročenie 50-percentnej hranice dlhu sa očakáva už v roku 2012, čo by mal Eurostat potvrdiť v apríli 2013.

Podľa ústavnej dlhovej brzdy by následne ministerstvo financií malo zaslať parlamentu písomné zdôvodnenie výšky dlhu, vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. V prípade neuskutočnenia dodatočných opatrení by sa podobná situácia zopakovala aj o rok neskôr.

Program stability však počíta aj s prekročením ďalšej hranice dlhu stanovenej zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, teda 53 % HDP. Dlh by mal prekročiť túto hranicu aj vďaka zárukám Slovenska v eurovale, ktoré bude potrebné započítavať do maastrichtského dlhu, v roku 2014, čo by Eurostat potvrdil v apríli 2015. "V tomto prípade by vláda predkladala národnej rade návrh opatrení na zníženie dlhu za súčasného zníženia platov členov vlády na úroveň v predchádzajúcom rozpočtovom roku,“ konštatuje sa v programe stability.