Dlhová kríza rozdeľuje koalíciu aj opozíciu

BRATISLAVA 10. augusta (WEBNOVINY) - V názoroch na riešenie dlhovej krízy v Európe nie je na Slovensku jednotná koalícia a ani opozícia. Kým šéf najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD Robert Fico doteraz opakoval, že jeho strana podporuje všetky kroky, ktoré smerujú k stabilite eura, aj keď koalíciu pri hlasovaniach o týchto bodoch zachraňovať nemieni, druhá opozičná strana SNS je zásadne proti tomu, aby sa Slovensko zadlžovalo v prospech štátov, ktoré ovládajú "socialisti-hazardéri“. Ako uviedol prvý podpredseda SNS Andrej Danko, riešením problému eurozóny nie je neustále zvyšovanie eurovalu.


"Na Slovensku prichádza hodina H - moment rozhodnosti a charakterného obhajovania záujmov Slovenska. Veríme, že politické strany nezradia záujmy našej krajiny tak, ako ich dlhodobo zrádzajú pri riešení slovensko-maďarských vzťahov," zdôraznil. Danko verí, že aj ďalšie strany budú súhlasiť s líniou SNS a každého bežného občana, že naše peniaze patria našim ľuďom. V krajinách, ktoré sú dnes tesne pred ekonomickým kolapsom, podľa neho vládli alebo vládnu socialisti a populisti, ktorí bezhranične zadlžovali svoje krajiny a pozadlžovali deti svojich detí. "Nevidím dôvod, aby naši dôchodcovia s 300-eurovými dôchodkami dotovali tých, ktorí ich majú desaťnásobne vyššie," dodal.

SNS podľa Danka dúfa, že poslanci Smeru pri hlasovaní v parlamente o zvyšovaní eurovalu nezapredajú svojich občanov a nezopakujú svoju chybu z nedávneho parlamentného hlasovania o zákone o používaní jazykov menšín, keď vďaka nim parlament tento zákon napokon schválil.

Stále odlišné názory na účasť Slovenska na zachraňovaní dlhom zmietaných krajín eurozóny však pretrvávajú aj v rámci koalície. Šéf SaS Richard Sulík svoj názor nezmenil ani po pondelňajšom stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou a naďalej hlasovať za akékoľvek zmeny súvisiace s eurovalom odmieta a požaduje bankroty nezodpovedných krajín. Premiérka a ministri za SDKÚ-DS, vrátane ministra financií Ivana Mikloša zase tvrdia, že ide aj o budúcnosť Slovenska, preto treba dohody európskych lídrov na zefektívnení eurovalu čo najskôr uviesť do praxe.

S podobným názorom však Sulík v rámci koalície nie je sám. Šéf OKS, ktorej štyria poslanci sa do parlamentu dostali cez kandidátku strany Most-Híd, Peter Zajac v stredu vydal vyhlásenie, podľa ktorého OKS odmieta ako hazard riešenie dlhov európskych verejných štátnych rozpočtov ich ďalších zvyšovaním. "Za jediný, reálny a realistický spôsob predchádzania ekonomických kríz a recesie pokladá OKS cestu vyrovnaných verejných financií štátov eurozóny a úspor verejných výdavkov,“ dodal.

Európski lídri sa 21. júla tohto roka dohodli na mimoriadnom summite na viacerých opatreniach, ktorými chcú zvýšiť efektivitu prvého permanentného eurovalu, teda Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF). Tým sa má zabrániť rozširovaniu dlhovej krízy do ďalších, väčších ekonomík, ako sú Taliansko alebo Španielsko. Finančné trhy však tieto plány nepresvedčili čo sa prejavilo nárastom výnosov a rizikových prirážok z dlhopisov týchto krajín, až následne Európska centrálna banka pristúpila k odkupovaniu dlhopisov Talianska a Španielska. Minister financií Ivan Mikloš v reakcii na tento vývoj uviedol, že je potrebné čo najskôr uviesť dohody lídrov z 21. júla do praxe, čím by sa napríklad umožnilo eurovalu nakupovať dlhopisy problémových krajín.