Dlhoročný rakúsky kancelár Franz Vranitzky oslavuje 80. narodeniny

Viedeň 4. októbra (TASR) - Vo funkcii rakúskeho spolkového kancelára (predsedu vlády) pôsobil Franz Vranitzky viac ako desať rokov, čím sa stal po Brunovi Kreiskom druhým najdlhšie pôsobiacim kancelárom v Rakúskej republike. V stredu 4. októbra bude mať 80 rokov.


Dlhoročného (1986-97) rakúskeho spolkového kancelára považovali za váhavého politika, ale v roku 1997, keď odstúpil z postu kancelára, charakterizoval rakúsky denník Der Standard obdobie Vranitzkého vládnutia ako éru, počas ktorej sa Rakúsko stalo normálnou krajinou. Počas jeho pôsobenia na čele spolkovej vlády sa Rakúsko v roku 1995 stalo členom Európskej únie.

Ako prvý rakúsky kancelár odmietol dovtedy oficiálnu tézu, že Rakúsko bolo len obeťou Hitlerovského Nemecka. Čím v podstate priznal určitý podiel viny Rakúska na zločinoch páchaných počas druhej svetovej vojny.

Franz Vranitzky sa narodil 4. októbra 1937 vo Viedni v robotníckej rodine. Aj napriek skromným podmienkam dokončil nielen štúdium na reálnom gymnáziu vo Viedni, ale v rodnom meste v roku 1960 ukončil aj vysokoškolské štúdium na ekonomickej univerzite. Doktorát z ekonomických vied získal v roku 1969. Na štúdium si zarábal aj ako stavebný robotník.

Popri štúdiu sa aktívne venoval basketbalu. V roku 1960 bol členom rakúskeho reprezentačného výberu, ktorý sa pokúšal, ale neúspešne, kvalifikovať na rímske olympijské hry v Taliansku.

V roku 1962 sa nestal len členom Socialistickej strany Rakúska (od roku 1991 Sociálnodemokratická strana Rakúska, SPÖ), ale uzavrel aj manželstvo s Christine Christenovou, s ktorou vychovali dcéru a syna. Na konci mája 2005 daroval bývalý kancelár svojej manželke obličku.

Profesionálnu dráhu ekonóma a neskôr aj politika začal v roku 1961 ako účtovník vo viedenskej firme Siemens-Schuckert. Ešte koncom toho roka prešiel do hospodárskeho oddelenia Rakúskej národnej banky (Oesterreichische Nationalbank). O deväť rokov neskôr sa stal hospodárskym a finančným poradcom na ministerstve financií. Od roku 1976 pôsobil ako námestník generálneho riaditeľa najväčšej zoštátnenej rakúskej banky Creditanstalt-Bankverein. V roku 1981 zasadol najskôr do kresla námestníka a potom aj riaditeľa Krajinskej banky (Österreichische Länderbank).

Bohaté ekonomické skúsenosti ho v roku 1984 vyniesli do kresla rakúskeho ministra financií vo vláde vtedajšieho spolkového kancelára (predsedu vlády) Freda Sinowatza. Na poste ministra pôsobil do 16. júna 1986, kedy na čele rakúskej spolkovej vlády vystriedal Sinowatza. Ten sa vzdal postu kancelára na protest proti zvoleniu Kurta Waldheima za rakúskeho prezidenta.

Vranitzky ako spolkový kancelár pokračoval, respektíve stál na čele vtedajšej koalícii SPÖ a Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). V septembri 1986 sa však predsedom FPÖ stal Jörg Haider, ktorý nasmeroval stranu k výraznému nacionalizmu, čo kancelára Vranitzkeho doviedlo k odstúpeniu od koaličnej dohody a 23. novembra 1986 sa konali predčasné parlamentné voľby. Z nich SPÖ vzišla ako víťazná strana a vytvorila s Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) tzv. veľkú koalíciu.

V roku 1988 vystriedal kancelár Vranitzky Sinowatza aj na poste predsedu SPÖ a nasmeroval kurz nielen sociálnodemokratickej strany, ale aj celého Rakúska k dnešnej Európskej únii. Po referende o vstupe do EÚ, ktoré sa konalo 12. júna 1994, sa Rakúsko 1. januára 1995 stalo členom EÚ.

Proeurópsky a výrazne sociálne ladený politik Vranitzky oznámil v polovici volebného obdobia 18. januára 1997 svoju rezignáciu na post rakúskeho spolkového kancelára, niekoľko dní po vládnej kríze spôsobenej privatizáciou banky Creditanstalt. O desať dní, 28. januára 1997, oficiálne odstúpil z čela rakúskej vlády. V tom istom roku skončil aj ako predseda SPÖ.

Populárneho sociálnodemokratického politika Vranitzkého ocenili napríklad v roku 1993 čestným doktorátom Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme v Izraeli či v roku 1995 Cenou Williama Fulbrighta za medzinárodné porozumenie. V tom istom roku dostal aj prestížnu európsku cenu, Cenu Karola Veľkého. V roku 2014 mu český prezident Miloš Zeman udelil Rad Bieleho leva.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR