|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. júna 2010
Dlh v zdravotníctve dosiahol takmer 200 mil. eur
Ilustračné foto SITA, AP BRATISLAVA 30. júna (WEBNOVINY) Celkový dlh v zdravotníctve dosiahol ku koncu minulého roka 193,5 mil. eur. V tom istom období predvlaňajšieho roka sa pohyboval na úrovni 273,2 mil. eur. V roku 2009 sa ...
Zdieľať
Ilustračné foto
SITA, AP
BRATISLAVA 30. júna (WEBNOVINY) Celkový dlh v zdravotníctve dosiahol ku koncu minulého roka 193,5 mil. eur. V tom istom období predvlaňajšieho roka sa pohyboval na úrovni 273,2 mil. eur. V roku 2009 sa tak dlh v rezorte znížil o takmer 80 mil. eur. Rok predtým pritom vzrástol o viac ako 5 mil. eur. Pokles dlhov bol do výraznej miery ovplyvnený poskytnutím návratnej finančnej výpomoci nemocniciam v celkom výške približne 130 mil. eur.
Ako sa ďalej uvádza v správe o vývoji dlhov, ktorú predložilo Ministerstvo zdravotníctva SR, s výnimkou zdravotníckych zariadení delimitovaných na obce a kraje a transformovaných na neziskové organizácie, prišlo u všetkých ostatných skupín k poklesu zadlženosti. I naďalej pritom platí, že nemocnice najviac dlžia dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok.
Najväčšiu časť tvoril dlh zariadení v pôsobnosti rezortu. K 31. decembru uplynulého roka predstavoval 115,5 mil. eur a medziročne sa znížil o vyše 80 mil. eur. V roku 2008 pritom stúpol o 1,6 mil. eur. Rezort priznáva, že pokles bol spôsobený vplyvom čerpania návratnej finančnej výpomoci. Nemocnice v jeho pôsobnosti totiž získali z celkovej sumy určenej na oddlženie takmer 114 mil. eur. Zároveň upozorňuje, že vplyv na zadlženosť mali aj príjmy od zdravotných poisťovní. Kríza podľa neho spôsobila, že nezvyšovali objem platieb za výkony.
Pri zariadeniach delimitovaných na obce a vyššie územné celky (VÚC) alebo transformovaných na neziskové organizácie sa dlh sledoval od obdobia delimitácie, respektíve transformácie. V prípade týchto nemocníc bolo podľa ministerstva oslovených 90 zariadení a z nich osem nezaslalo, respektíve odmietlo zaslať podklady o stave záväzkov. "Z podkladov, ktoré boli zaslané, vyplýva, že nemocnice delimitované na obce a VÚC a zariadenia transformované na neziskovky majú záväzky po lehote splatnosti vo výške 77,5 mil. eur. Na tomto dlhu majú 76 % podiel nemocnice delimitované na kraje," informuje rezort. V rovnakom období predminulého roka bol ich dlh nižší o 800 tis. eur.
Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si podľa materiálu plnia svoje záväzky v lehote splatnosti a nevykazujú vyššiu mieru zadlžovania. Ich dlh bol ku koncu uplynulého roka 370 tis. eur a medziročne sa znížil o 130 tis. eur. Zdravotné poisťovne dlžili takmer 200 tis. eur, čo je približne polovica zo stavu ku koncu roku 2008.
SITA
BRATISLAVA 30. júna (WEBNOVINY) Celkový dlh v zdravotníctve dosiahol ku koncu minulého roka 193,5 mil. eur. V tom istom období predvlaňajšieho roka sa pohyboval na úrovni 273,2 mil. eur. V roku 2009 sa tak dlh v rezorte znížil o takmer 80 mil. eur. Rok predtým pritom vzrástol o viac ako 5 mil. eur. Pokles dlhov bol do výraznej miery ovplyvnený poskytnutím návratnej finančnej výpomoci nemocniciam v celkom výške približne 130 mil. eur.
Ako sa ďalej uvádza v správe o vývoji dlhov, ktorú predložilo Ministerstvo zdravotníctva SR, s výnimkou zdravotníckych zariadení delimitovaných na obce a kraje a transformovaných na neziskové organizácie, prišlo u všetkých ostatných skupín k poklesu zadlženosti. I naďalej pritom platí, že nemocnice najviac dlžia dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok.
Najväčšiu časť tvoril dlh zariadení v pôsobnosti rezortu. K 31. decembru uplynulého roka predstavoval 115,5 mil. eur a medziročne sa znížil o vyše 80 mil. eur. V roku 2008 pritom stúpol o 1,6 mil. eur. Rezort priznáva, že pokles bol spôsobený vplyvom čerpania návratnej finančnej výpomoci. Nemocnice v jeho pôsobnosti totiž získali z celkovej sumy určenej na oddlženie takmer 114 mil. eur. Zároveň upozorňuje, že vplyv na zadlženosť mali aj príjmy od zdravotných poisťovní. Kríza podľa neho spôsobila, že nezvyšovali objem platieb za výkony.
Pri zariadeniach delimitovaných na obce a vyššie územné celky (VÚC) alebo transformovaných na neziskové organizácie sa dlh sledoval od obdobia delimitácie, respektíve transformácie. V prípade týchto nemocníc bolo podľa ministerstva oslovených 90 zariadení a z nich osem nezaslalo, respektíve odmietlo zaslať podklady o stave záväzkov. "Z podkladov, ktoré boli zaslané, vyplýva, že nemocnice delimitované na obce a VÚC a zariadenia transformované na neziskovky majú záväzky po lehote splatnosti vo výške 77,5 mil. eur. Na tomto dlhu majú 76 % podiel nemocnice delimitované na kraje," informuje rezort. V rovnakom období predminulého roka bol ich dlh nižší o 800 tis. eur.
Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si podľa materiálu plnia svoje záväzky v lehote splatnosti a nevykazujú vyššiu mieru zadlžovania. Ich dlh bol ku koncu uplynulého roka 370 tis. eur a medziročne sa znížil o 130 tis. eur. Zdravotné poisťovne dlžili takmer 200 tis. eur, čo je približne polovica zo stavu ku koncu roku 2008.
SITA