Dlh by mohol klesnúť mimo sankčných pásiem skôr, a to už v tomto roku

Bratislava 3. septembra (TASR) - Priaznivý ekonomický vývoj a jeho dodatočné vplyvy na rozpočet vytvárajú podmienky pre rýchlejšie znižovanie podielu dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP). Pod úroveň sankčných pásiem by tak mohol klesnúť už v tomto roku. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej najnovšej Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti za minulý rok.


V budúcom roku očakáva vláda zníženie dlhu na úroveň 46,5 % HDP, čo znamená, že prvýkrát od roku 2012 by klesol pod spodnú hranicu sankčného pásma. Podľa rozpočtovej rady by však mohla vláda tento cieľ dosiahnuť aj skôr. RRZ totiž pri hodnotení pravidla o vyrovnanom rozpočte za rok 2017 skonštatovala, že na dosiahnutie tohto cieľa by bolo potrebné, aby štrukturálny deficit predstavoval maximálne 0,5 % HDP, čo je o 0,5 % HDP lepšia hodnota ako odhad rezortu financií z Programu stability. "Premietnutie tohto zlepšenia do prognózy dlhu prezentovaného v Programe stability (49,3 % HDP na konci roku 2018) by znížilo podiel dlhu na HDP na konci roku 2018 pod sankčné pásma ústavného zákona," konštatuje RRZ.

K nevyužitiu možností rýchlejšej konsolidácie a odkladu zníženia úrovne dlhu mimo sankčných pásiem podľa rozpočtovej rady prispieva aj nízka záväznosť trojročného rozpočtu. "Tá umožňuje posúvanie rozpočtových cieľov v oblasti salda verejnej správy do neskorších rokov," tvrdí RRZ.

Na konci vlaňajška dosiahol dlh 50,9 % HDP, čo znamená, že sa nachádza v prvom sankčnom pásme podľa ústavného zákona. V sankčných pásmach je pritom dlh nepretržite od roku 2012, vláda tak každoročne predstavovala opatrenia na jeho zníženie. Od najvyššej hodnoty 54,7 % HDP na konci roka 2013 dlh klesol už štvrtý rok po sebe, celkovo o 3,9 percentuálneho bodu. "Predstavené opatrenia však neviedli k jeho zníženiu mimo sankčných pásiem," upozornila RRZ. Pokles podielu hrubého dlhu na HDP vlani však prispel v nadväznosti na pozitívny ekonomický vývoj k zlepšeniu čistého bohatstva Slovenska.

Rozpočtová rada tiež upozornila na to, že Ministerstvo financií SR zatiaľ nezaviedlo záväzné výdavkové limity, po ktorých volá už dlhšie. "Vláda však deklarovala zámer realizovať testovanie výdavkových stropov v rámci nastavenia aj monitorovania plnenia rozpočtu v roku 2019," podotkla RRZ. Výdavkové limity by v čase silného ekonomického rastu mohli viesť k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu a, naopak, v čase ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárajú priestor pre fiškálnu expanziu.

Rozpočtová rada sa vo svojom hodnotení pozrela aj na hospodárenie samospráv. "Kým všetky vyššie územné celky mali dlh za rok 2016 pod stanoveným limitom, zo 78 prvotne identifikovaných obcí bolo po zohľadnení zákonných výnimiek a kontrole vykázaných hodnôt uložená pokuta siedmim," vyčíslila RRZ. Za rok 2017 hrozí pokuta predbežne 31 obciam. "Všetky VÚC mali aj za rok 2017 dlh pod zákonom stanoveným limitom," skonštatovala rozpočtová rada.

Pre zvýšenie rozpočtovej transparentnosti by bolo podľa RRZ prínosné, ak by výbor pre daňové prognózy posudzoval všetky príjmy, ktoré sú považované za dane v metodike ESA 2010. "Potrebné by bolo uzákoniť povinnosť používania prognózy výboru v celom rozpočtovom procese," upozornila RRZ.

Rozpočet by bol zároveň zrozumiteľnejší, ak by sa prehľadnejšie informovalo o očakávanom vývoji verejných financií v danom roku, prezentovali by sa všetky rozpočtované daňové a odvodové príjmy verejnej správy na jednom mieste a doplnili by sa chýbajúce informácie napríklad o podnikoch MH Manažmentu, nemocníc, ale aj o štátnych podnikoch. Okrem toho za významný nedostatok RRZ označuje chýbajúce pravidlá o tom, ktoré opatrenia vyžadujúce zmenu legislatívy a v akej fáze legislatívneho procesu by sa mali do rozpočtu zapracovať.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR