|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
17. septembra 2010
Djindjičov vrah neutiekol ani po tretíkrát
Srbské bezpečnostné jednotky objednávateľovi vraždy premiéra Zorana Djindjiča doteraz prekazili už tri pokusy o útek. V piatok o tom informovala tamojšia ministerka spravodlivosti. ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
BELEHRAD 17. septembra (WEBNOVINY) - Srbské bezpečnostné jednotky objednávateľovi vraždy premiéra Zorana Djindjiča doteraz prekazili už tri pokusy o útek. V piatok o tom informovala tamojšia ministerka spravodlivosti. Všetky plány na útek Miloradovi "Legijovi" Ulemekovi zmarili ešte "vo fáze prípravy", uviedla Snežana Malovičová.
Poslednýkrát sa zosnovateľ Djindjičovej vraždy z roku 2003 pokúsil utiecť na slobodu s pomocou "dvoch rozbušiek ukrytých v guľôčkovom pere". "Pravdepodobne by ich použil počas prepravy z belehradskej väznice do nápravno-výchovného ústavu s vyšším stupňom ostrahy," spresnila ministerka. Podľa Malovičovej sa pero podarilo Ulemekovi získať v čase, keď ho navštívil jeho právnik alebo rodina, keďže mal právo aj na súkromné návštevy bez policajného dozoru. Vraha nakoniec v júli úspešne presunuli do väznice s vyšším stupňom ochrany vo východosrbskom meste Požarevac. Zariadenie miestni obyvatelia prezývajú aj "srbský Alcatraz".
Ulemek pôsobil v minulosti ako šéf policajnej zásahovej jednotky, po atentáte na Djindjiča v roku 2003 ho však odsúdili na 40 rokov odňatia slobody. Ešte počas vojny v Juhoslávii bol aj členom takzvaných Červených baretov, notoricky známej obávanej jednotky vytvorenej Slobodanom Miloševičom na začiatku 90. rokov. Červené barety neskôr spájali aj s organizovaným zločinom. Ulemeka okrem Djindjičovej vraždy odsúdili na 40 rokov aj za pomoc pri atentáte z roku 2000 na bývalého srbského prezidenta Ivana Stamboliča, ktorý nariadil samotný Miloševič. Súd mu vymeral ďalších 15 rokov aj za pokus o vraždu bývalého srbského opozičného lídra Vuka Draškoviča.
Djindjič bol prvým demokraticky zvoleným premiérom Srbska a zásluhy mu pripisujú najmä za priblíženie krajiny bližšie k Západu po zvrhnutí Miloševiča v roku 2000. Nepriateľov si však vytvoril najmä v tábore Miloševičových podporovateľov, keďže to bol práve on, kto poslal príslušníkov jeho autoritárskeho režimu pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu.
SITA/AFP
Poslednýkrát sa zosnovateľ Djindjičovej vraždy z roku 2003 pokúsil utiecť na slobodu s pomocou "dvoch rozbušiek ukrytých v guľôčkovom pere". "Pravdepodobne by ich použil počas prepravy z belehradskej väznice do nápravno-výchovného ústavu s vyšším stupňom ostrahy," spresnila ministerka. Podľa Malovičovej sa pero podarilo Ulemekovi získať v čase, keď ho navštívil jeho právnik alebo rodina, keďže mal právo aj na súkromné návštevy bez policajného dozoru. Vraha nakoniec v júli úspešne presunuli do väznice s vyšším stupňom ochrany vo východosrbskom meste Požarevac. Zariadenie miestni obyvatelia prezývajú aj "srbský Alcatraz".
Ulemek pôsobil v minulosti ako šéf policajnej zásahovej jednotky, po atentáte na Djindjiča v roku 2003 ho však odsúdili na 40 rokov odňatia slobody. Ešte počas vojny v Juhoslávii bol aj členom takzvaných Červených baretov, notoricky známej obávanej jednotky vytvorenej Slobodanom Miloševičom na začiatku 90. rokov. Červené barety neskôr spájali aj s organizovaným zločinom. Ulemeka okrem Djindjičovej vraždy odsúdili na 40 rokov aj za pomoc pri atentáte z roku 2000 na bývalého srbského prezidenta Ivana Stamboliča, ktorý nariadil samotný Miloševič. Súd mu vymeral ďalších 15 rokov aj za pokus o vraždu bývalého srbského opozičného lídra Vuka Draškoviča.
Djindjič bol prvým demokraticky zvoleným premiérom Srbska a zásluhy mu pripisujú najmä za priblíženie krajiny bližšie k Západu po zvrhnutí Miloševiča v roku 2000. Nepriateľov si však vytvoril najmä v tábore Miloševičových podporovateľov, keďže to bol práve on, kto poslal príslušníkov jeho autoritárskeho režimu pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu.
SITA/AFP