 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Utorok 4.3.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Kazimír
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
Regióny
Mobilná verzia25. marca 2011
Divadlo Arteatro: Aj mladí ľudia zostávajú verní divadlu, napriek konzumu okolia
„Divadlo Arteatro má na sebe patinu niekdajších zlatých časov. Vďaka zakladateľom“
Zdieľať
Nasledovný rozhovor sa mi spája s krásnymi časmi „niekdajšieho DPOH a Malej scény“, teda, nie žeby teraz netvorilo kvalitu, no, keď je človek mladý, násťročný, nasáva všetko, čo sa dá. Reč bude o Divadle Arteatro, ktoré pôsobí v priestoroch bývalého Mestského divadla a vchod vedie priamo cez kaviareň v centre Bratislavy. Zároveň je krásne, keď vidíte známe tváre, svojich súputníkov, akýchsi, „nepoznaných kamarátov z hľadiska“, ktorí spolu s vami navštevovali predstavenie za predstavením. Vyrastali na Bockererovi, Divadelnej komédii, Na skle maľované, či Tančiarni... A nimi sú Saša Sarvašová a Tomáš Roháč, ktorí sa lásky k divadelnej Múzy nevzdali, vyštudovali VŠMU, založili Divadlo Arteatro a dokážu to ťahať len z grantov.
Pôsobíte v priestoroch bývalého Mestského divadla . Je to autentický priestor so svojou históriou. Ste akýmsi pokračovateľom alternatívneho divadla so svojou poetikou, ktorá zahŕňa nielen modernu, ale aj dobrú klasiku?
Byť nasledovníkmi v tomto legendárnom priestore je veľmi zaväzujúce. Napriek tomu, že náš divadelný priestor nás determinuje, nedá sa hovoriť o výlučne alternatívnom smerovaní. Snažíme sa prinášať klasické tituly, ktoré (práve vďaka komornému priestoru a bezprostrednému kontaktu) získavajú nové rozmery a zároveň ponúkame aj tituly, ktoré sú nové a moderné. Rovnako úspešné ako Bukovčanova existenciálna dráma Kým kohút nezaspieva, Lorcov Dom Bernardy Alby či Molierov Meštiak šľachticom sú obľúbené aj moderné tituly - Milenec od Marguerite Durasovej, čítačka Nicka Cavea: Dážď a ďalšie.
Áno, a dovolím si tvrdiť, že práve toto je devíza nášho divadla. Diváci nemajú veľa možností vidieť na jednom javisku legendy slovenského divadla s mladými hercami. Zážitok je o to silnejší, že herci hrajú pár centimetrov od diváka... To je pre diváka mimoriadne atraktívne a pre herca veľmi náročné. Pre nás, mladých hercov, je obrovská výhoda a česť, že máme možnosť spolupracovať so skutočnými osobnosťami akými sú Juraj Slezáček, Karol Čálik, Mária Kráľovičová, Viera Topinková či Vlado Obšil.
Mala som na mysli práve nich. Aká je s nimi spolupráca, je to pre nich práca, alebo oddych a načerpanie inšpirácie medzi mladou krvou?
Spolupráca s nimi je úžasná. Keďže môžem hovoriť z vlastnej skúsenosti - sú to páni herci, ktorí nám mladým ochotne pomôžu, nielen, čo sa týka vytvárania postavy, ale často aj v súkromnom živote. Spoznať ich, počúvať ich príhody a spomienky na velikánov slovenského divadla je veľká škola a zároveň zábava. Zároveň je to veľká zodpovednosť, stáť popri týchto pánoch a dámach na jednom javisku. Sú to veľkí profesionáli, ktorí vyžadujú profesionalitu, koncentráciu a stopercentný výkon. A myslím, že to je pre nás mladých iba dobré a dúfam, že aj my do ich životov prinášame niečo iné, nové.
Kto sú vaši najčastejší návštevníci, ak si odmyslíme kopu divadlachtivých kamarátov?
Prekvapuje ma, že máme veľmi široké spektrum divákov... Skutočne, počnúc študentami stredných škôl, vysokých škôl cez strednú generáciu až po starších ľudí. Samozrejme, vždy ide o konkrétny titul. Napríklad inscenáciu Bukovčanovej hry Kým kohút nezaspieva (ktorú hráme s veľkým úspechom na zájazdoch mimo Bratislavy pre stredoškolskú mládež) často navštevujú ľudia, ktorí druhú svetovú vojnu zažili, dokonca boli v povstaní a všetko, čo hráme, poznajú z vlastného života...
Zameriavate sa aj na čítačky. Máte vyhranený smer, čo sa týka tvorby?
Pre nás je prvoradá výpoveď. Takže, pokiaľ vieme, že tvorivý tím chce svojim úsilím niečo povedať divákovi, neobmedzujeme ho vo výbere titulu ani vo forme, ktorú si zvolí. V repertoári máme tituly z rôznej proveniencie a z rôznych období. Podstatné je, aby to boli skutočné dramatické príbehy o ľuďoch.
Je veľmi dobré, že existujú také divadlá, ako je to vaše, kedysi ich tak veľa nebolo, no dnes má divák aspoň výber a divadlá prinášajú kvalitu...Dúfam, že to takto vnímajú aj diváci. Je veľmi ťažké presadiť sa s divadlom dnes, keď sa na ľudí valia seriály, reklamy a filmy. Ale už Jan Werich hovoril, že o kríze v divadle sa hovorí, odkedy existuje divadlo:-) Koniec koncov, aj komerčná tvorba a tváre hercov lákajú ľudí do divadla, dôležité je to, že v divadle sa príbeh odohrá priamo pred vami, tu a teraz. A tento zážitok Vám televízia nikdy neposkytne...
Na čom ste vy sama vyrastali, na akých scénach?
Keďže som Bratislavčanka, tak už ako dieťa som sedávala v hľadisku DPOH, najmä na rozprávkach. Tie mali svoj priestor aj v Bibiane a Zichyho paláci, kde sme chodili každý týždeň na iné detské predstavenie. Postupne som dospela do štádia, že som mala napozeraný celý repertoár Činohry SND a niektoré tituly som videla viac ako desaťkrát. Myslím, že pre človeka je mimoriadne dôležité kultivovať sa prostredníctvom umenia a pre divadelníka to platí niekoľkonásobne.
A, čo povedať do budúcna?
Čo povedať neviem... Môžem iba dúfať, že Divadlo Arteatro bude prosperovať tak ako doteraz, že sa nám podarí získať záštitu Hlavného mesta SR - Bratislavy, pretože je mimoriadne ťažké prevádzkovať divadlo iba z grantov MK SR a sponzoringu. Dúfam, že aj naďalej budú naši diváci spokojní a že budú vznikať nové a nové divadelné scény.
Autor: Jana Horváthová, Foto: Adam Sarvaš
