|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. januára 2014
Divadelný svet opustil kritik a historik Ladislav Čavojský
Vo veku nedožitých 82 rokov zomrel vo štvrtok 9. januára divadelný historik Ladislav Čavojský. Informuje o tom na svojej stránke Divadelný ústav Bratislava. Posledná rozlúčka sa uskutoční v ...
Zdieľať
BRATISLAVA 13. januára (WEBNOVINY) - Vo veku nedožitých 82 rokov zomrel vo štvrtok 9. januára divadelný historik Ladislav Čavojský. Informuje o tom na svojej stránke Divadelný ústav Bratislava. Posledná rozlúčka sa uskutoční v piatok 17. januára o 12:30 na Cintoríne Vrakuňa v Bratislave.
Čavojský sa narodil 17. januára 1932 v Trnave. Z rodnej Trnavy ho po maturite viedla cesta na Divadelnú fakultu VŠMU, kde absolvoval štúdium divadelnej vedy. Celý život mal jedného zamestnávateľa, pôsobil v Slovenskej akadémii vied. Spočiatku v Oddelení divadla a filmu, ktoré začínalo ako súčasť Ústavu slovenskej literatúry. Potom sa roku 1969 osamostatnilo ako Ústav divadla a filmu SAV a Ladislav Čavojský sa stal jeho prvým riaditeľom.
Čavojský mal celý život jedného zamestnávateľa
V 70. rokoch, v čase normalizácie však toto pracovisko začlenili do Umenovedného ústavu SAV. Až 90. roky umožnili opäť vznik samostatného Kabinetu divadla a filmu SAV, neskôr premenovaného na Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, kde Čavojský prežil vrcholné roky svojej vedeckej práce. Bol nositeľom zlatej medaily SAV.
Výskumne sa sústredil hlavne na štúdium dejín slovenskej drámy a divadla. Je autorom vyše 160 štúdií publikovaných v časopise SAV Slovenské divadlo a ďalších stoviek štúdií, článkov a recenzií v dennej tlači, odborných časopisoch, knižných zborníkoch. Rozsah jeho záberu je mimoriadne veľký. Zameral sa hlavne na objasnenie dovtedy nezmapovaných a divadelno-historicky nepreskúmaných súvislostí.
Venoval sa tvorbe našich spisovateľov a dramatikov, Jánovi Palárikovi, Jánovi Chalupkovi, Martinovi Kukučínovi, Jakubovi Grajchmanovi, Vladimírovi Hurbanovi-Vladimírovovi a ďalším. Autorsky výrazne participoval na vzniku dvoch najvýznamnejších kolektívnych prác slovenskej teatrológie: Kapitoly z dejín slovenského divadla (1967), kde spracoval vývoj slovenského divadla v druhej polovici 19. storočia a Slovenské divadlo v 20. storočí (1999), kde písal o období od 20. do 40. rokov 20. storočia.
Ani známa monumentálna dvojzväzková Encyklopédia dramatických umení Slovenska (1989, 1990) nemohla zostať bez jeho prispenia, rovnako sa stal spoluautorom najväčšieho slovenského encyklopedického diela - Encyklopédia Beliana. Zvláštny význam v jeho bibliografii má súpis inscenácií nášho ochotníctva od počiatku až po rok 1919, ktorý vydal dvojzväzkovo pod názvom Slovenské divadlo do roku 1919 (1997, 1998).
Ladislav Čavojský bol nadšený divadelný divák
Dôležitá bola aj jeho aktivita kritická, rozložená na celú oblasť divadelných aktivít, činohru, operu, dokonca aj balet. Jeho divadelné kritiky predstavujú svojbytný štýl, s obľubou pracoval s metaforou, nechýbal mu humor, bonmoty, irónia ani satira. Nikdy nezľahčoval tvorivý zápas - iba sa nebránil pomenovať pravdivo všetky výsledky hercov a režisérov, aj tie menej úspešné, a robil to s rovnakým elánom, ako keď vydával správy o úspechoch. Preto sa jeho kritiky a recenzie s potešením čítajú - a preto občas vyvolávajú aj nepokoj.
Čavojský, ako nadšený divadelný divák, sa podrobne zoznámil aj s divadelným zákulisím. "Asi niet u nás herca, divadelníka, s ktorým by sa nepoznal, ktorý by ho nepoznal. Bol niečo ako živá kronika nášho divadla, a to od päťdesiatych rokov 20. storočia až podnes," napísal o Čavojskom Miloš Mistrík.
Čavojského divadelno-historický výskum reprezentuje najlepšie tradície slovenského vedeckého bádania, seriózneho štúdia podkladov a prameňov, vedeckú presnosť, dôslednosť a poctivosť v skúmaní objektu. Prezident SR mu roku 2010 udelil Rad Ľudovíta Štúra 2. triedy.
Zdroj informácií: www.theatre.sk.
Čavojský sa narodil 17. januára 1932 v Trnave. Z rodnej Trnavy ho po maturite viedla cesta na Divadelnú fakultu VŠMU, kde absolvoval štúdium divadelnej vedy. Celý život mal jedného zamestnávateľa, pôsobil v Slovenskej akadémii vied. Spočiatku v Oddelení divadla a filmu, ktoré začínalo ako súčasť Ústavu slovenskej literatúry. Potom sa roku 1969 osamostatnilo ako Ústav divadla a filmu SAV a Ladislav Čavojský sa stal jeho prvým riaditeľom.
Čavojský mal celý život jedného zamestnávateľa
V 70. rokoch, v čase normalizácie však toto pracovisko začlenili do Umenovedného ústavu SAV. Až 90. roky umožnili opäť vznik samostatného Kabinetu divadla a filmu SAV, neskôr premenovaného na Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, kde Čavojský prežil vrcholné roky svojej vedeckej práce. Bol nositeľom zlatej medaily SAV.
Výskumne sa sústredil hlavne na štúdium dejín slovenskej drámy a divadla. Je autorom vyše 160 štúdií publikovaných v časopise SAV Slovenské divadlo a ďalších stoviek štúdií, článkov a recenzií v dennej tlači, odborných časopisoch, knižných zborníkoch. Rozsah jeho záberu je mimoriadne veľký. Zameral sa hlavne na objasnenie dovtedy nezmapovaných a divadelno-historicky nepreskúmaných súvislostí.
Venoval sa tvorbe našich spisovateľov a dramatikov, Jánovi Palárikovi, Jánovi Chalupkovi, Martinovi Kukučínovi, Jakubovi Grajchmanovi, Vladimírovi Hurbanovi-Vladimírovovi a ďalším. Autorsky výrazne participoval na vzniku dvoch najvýznamnejších kolektívnych prác slovenskej teatrológie: Kapitoly z dejín slovenského divadla (1967), kde spracoval vývoj slovenského divadla v druhej polovici 19. storočia a Slovenské divadlo v 20. storočí (1999), kde písal o období od 20. do 40. rokov 20. storočia.
Ani známa monumentálna dvojzväzková Encyklopédia dramatických umení Slovenska (1989, 1990) nemohla zostať bez jeho prispenia, rovnako sa stal spoluautorom najväčšieho slovenského encyklopedického diela - Encyklopédia Beliana. Zvláštny význam v jeho bibliografii má súpis inscenácií nášho ochotníctva od počiatku až po rok 1919, ktorý vydal dvojzväzkovo pod názvom Slovenské divadlo do roku 1919 (1997, 1998).
Ladislav Čavojský bol nadšený divadelný divák
Dôležitá bola aj jeho aktivita kritická, rozložená na celú oblasť divadelných aktivít, činohru, operu, dokonca aj balet. Jeho divadelné kritiky predstavujú svojbytný štýl, s obľubou pracoval s metaforou, nechýbal mu humor, bonmoty, irónia ani satira. Nikdy nezľahčoval tvorivý zápas - iba sa nebránil pomenovať pravdivo všetky výsledky hercov a režisérov, aj tie menej úspešné, a robil to s rovnakým elánom, ako keď vydával správy o úspechoch. Preto sa jeho kritiky a recenzie s potešením čítajú - a preto občas vyvolávajú aj nepokoj.
Čavojský, ako nadšený divadelný divák, sa podrobne zoznámil aj s divadelným zákulisím. "Asi niet u nás herca, divadelníka, s ktorým by sa nepoznal, ktorý by ho nepoznal. Bol niečo ako živá kronika nášho divadla, a to od päťdesiatych rokov 20. storočia až podnes," napísal o Čavojskom Miloš Mistrík.
Čavojského divadelno-historický výskum reprezentuje najlepšie tradície slovenského vedeckého bádania, seriózneho štúdia podkladov a prameňov, vedeckú presnosť, dôslednosť a poctivosť v skúmaní objektu. Prezident SR mu roku 2010 udelil Rad Ľudovíta Štúra 2. triedy.
Zdroj informácií: www.theatre.sk.