Diváci si vychutnali derniéru projektu IMT Smile a Lúčnice

Bratislava 11. januára (TASR) - Každý umelecký projekt má svoje záverečné vystúpenie, svoju derniéru. To platí aj o megaúspešnom projekte skupiny IMT Smile a umeleckého súboru Lúčnica, ktorému dali veľmi výstižný názov Made in Slovakia. Ponúkol totiž to najlepšie z tvorby úspešnej slovenskej poprockovej kapely a umeleckého súboru, ktorého meno je známe aj za hranicami Slovenska. Záverečné spoločné vystúpenie si v nedeľu (10.1.) večer vychutnalo do posledného miesta zaplnené hľadisko bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu.


Atmosféru od prvej minúty by mohli závidieť veľké koncertné či športové podujatia. Záverečný standing ovation potvrdil úspech tohto koncertného spojenia. Režisér Ján Ďurovčík dokonale prepojil dva, na prvý pohľad diametrálne odlišné umelecké žánre, ľudovú tvorbu s poprockovou hudbou.

Líder skupiny IMT Smile Ivan Tásler vybral pre tento večer piesne Opri sa o mňa, Nepoznám, Niekto ako kráľ, Viac, Tajné milovanie, Kapela, Čo ak, Ľudia nie sú zlí, Cesty druhej triedy, Exotika a do finále Najkrajšie Vianoce, všetko známe hity. Lúčnica ponúkla tance Šarišská polka, Sviatok na Zemplíne, Na detvianskych lazoch, Hrnčiarsky čardáš, Čirčianka, Odzemok aj Priadky.

Umelecké výkony podporilo aj nevšedné technické riešenie priestoru, na prednej časti pódia priestor pre tanečné čísla, v strednej časti konštrukcia vo forme poschodia, kde mala svoje miesto kapela. Konštrukcia bola navrhnutá a vyrobená špeciálne pre toto predstavenie. Špičková zvuková aparatúra, svetelné efekty zvýraznili výsledný scénický efekt. Tanečníci sa predviedli v kostýmoch a krojoch z mnohých kútov Slovenska. Iba samotné predstavenie zabezpečuje dvadsiatka technikov.

Viacero zaujímavých a netradičných momentov ponúkla dvojhodinová šou, saxofonista Mário Garbera si "strihol" sólo s orchestrom Lúčnice, uprostred piesne Niekto ako kráľ prešiel Ivan Tásler do známej ľudovky A ja taká dzivočka a diváci sa okamžite pridali, pri pesničke Kapela, známej aj pod názvom Horela hora, horela, sa k Ivanovi Táslerovi pridala dievčenská spevácka štvorica Lúčnice, Cesty druhej triedy s kapelou hral aj orchester Lúčnice, podobne ako pri piesni Exotika, tam zahrali Sleziakovci celú polovicu skladby. Dlhotrvajúci aplauz a standing ovation pri záverečnej klaňačke bol viac ako zaslúžený.

"Nechcem si priznať, že už je koniec po tých dvoch rokoch príprav a skúšania, minuloročných a tohtoročných predstaveniach. Zapadlo to úplne prirodzene do môjho života, neviem si predstaviť, aké budú ďalšie dni bez tohto programu. Na toto určite nezabudnem, takýto projekt neprichádza len tak. Zažili sme niečo, čo málokto má šancu zažiť, je to pocta pre nás a veľmi si to vážim, že sme ako kapela IMT Smile mali príležitosť vystúpiť s takým súborom, ako je Lúčnica a pred takým publikum, ktoré na naše vystúpenia prišlo, ďakujem všetkým," povedal pre TASR po vystúpení líder kapely IMT Smile Ivan Tásler.

Namieste je otázka, kde bol prvý impulz na tento projekt. "Prvýkrát som si predstavenie Lúčnice vychutnal na mojej ceste po Austrálii a náhodou tam vystupovala aj Lúčnica. Prišiel som do Adelaide, tam mali predstavenie a ja som prišiel ako divák. Veľmi som si to užil, byť v Austrálii a počúvať slovenskú hudbu, bol som veľmi hrdý na to, že som Slovák. Vtedy som si začal oveľa viac uvedomovať Lúčnicu. Poznal som ju už predtým a viac som sa začal zahrávať s tou myšlienkou. Potom sme pred asi dvoma rokmi stretli na osudovom stretnutí, keď sme začali rozprávať o tom, čo keby sme urobili niečo spolu. Z toho stretnutia vzniklo toto všetko, tieto koncerty, bol to nápad, ktorého sme sa chytili, s ktorým sme išli," objasnil Ivan Tásler.

"Aby všetky tie spojenia v programe vyšli, tak som ich musel naučiť divadelne sa správať. Toto je šou o Ivanovi Táslerovi, IMT Smile a Lúčnici, ja som k tomu prispel službou, aby oba súbory v tomto programe vynikli. Pocity sú výborné, ale priznám, že som to aj očakával. Som spokojný, som rád, že to vyšlo, mám rád obe telesá. Som šťastný, že sme to takto vymysleli, že ľudia šaleli tam, kde sme chceli, a boli ticho tam, kde sme chceli, aby ticho boli. A to dosiahnuť v hale nie je žiadna sranda," doplnil k predstaveniu jeho režisér Ján Ďurovčík.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR