U komunistov sa dá pozorovať jeden určujúci moment a ním je boľševická paranoja. Čo to je? Je to strach voči nekomunistom, ktorým sa prezentujú navonok, akoby boli sami obeťami a stíhaní, napriek tomu, že sú plne vo všetkých smerodajných funkciách. Na tomto strachu je potom vybudovaná celá štruktúra socialistického štátu a účasť na nej bude vyžadovaná od všetkých a táto štruktúra sa dá vyjadriť jedným výrazom, starosti. Podľa komunistov mať starosti je základná vec života a kto ich odmieta neni bezstarostný, ale slaboch (sem nezaraďujú iba jednotlivcov, ale aj napríklad povolania ako právnik, politik, policajt, sociálny pracovník a pod.) a všetky starosti komunistov sú vedené z jedného zdroja, ním je utrpenie, ktoré sa u nich realizuje trvalým terorom. Obľubujú starosti. To je v skratke komunizmus i týchto dnešných dní a každého z jeho predstaviteľov i na Slovensku. Poznáte ich ľahko, nech sú kdekoľvek (a nech sú aj právnikmi, politikmi, policajtmi, sociálnymi pracovníkmi a pod.) sú škaredí. Dovysvetlím, komunisti napriek tomu, že majú oči nevidia seba presne, nedokážu vidieť seba, to neznamená, že nie sú najväčšími sebcami, ale nedokážu sa vidieť objektívne. To isté platí aj pre jazyk, nepočúvajú sa, nerozumejú tomu, čo vyslovujú, len opakujú určité formy, ktoré spôsobujú iným bolesť a tieto formy potom používajú v rámci jazyka, nech sú kdekoľvek (napríklad boľševici dnešnej vlády v ich reakcii na štrajk učiteľov). Vnímanie je u nich presunuté ako napríklad pri starom človeku do roviny úplne tých najzákladnejších potrieb a schopnosti ich vykonania. Nie je to nejaké ochorenie, i keď akosťou áno, ale trvalé nastavenie. Žiaľ toto nastavenie je u komunistov v každom veku, nie len v starobe a podľa neho potom budujú „spoločnosť“. Spoločnosť neznášanlivosti, chytákov a podrazov, vyšachovania slušných ľudí a ubližovania, v ktorej je dôkazom najväčšieho „hrdinu“ to, koľko zanechal za sebou zmárnených ľudských životov.
Druhým určujúcim momentom je prístup k majetkom. Komunisti by nemali vlastniť majetky, ale ako vieme komunisti sú tí najzatvrdnutejší vlastníci majetkov. Majetky v ich vlastníctve sa buď rozpadajú, ostávajú nehnuté, alebo sú v službe ustavičného procesu lúpeží (tzv. revolúcia). Proces lúpeží je podmienený stavom socialistického portfólia a jeho nositeľov. Ono je síce flexibilné, ale len do určitej miery, pri nadmernej záťaži sa trhá a nastáva lúpežný rozklad, čo dejiny poznajú ako deštruktívne ataky na štáty a krajiny a revolúcie. Po ňom nastáva tzv. proces s majetkami, ktorý je propagandou predostretý ako znárodnenie. Každý komunista je v týchto faktoch len guľôčkou ložiska boľševizmu, ktoré je nedostatkovým vtedy, keď sa v podstate dostávame na začiatok tohto písomného úseku. Navyše sa niekedy o komunistoch hovorí, že pochádzajú z chudobných pomerov, no pozor, v skutočnosti pochádzajú zo zabezpečených pomerov, v ktorých sa ale závidelo, i keď bezdôvodne.
Vo farnosti Gajary je v r. 1949 kaplánom neskorší kandidát tajnej spolupráce a agent ŠtB (upn.gov.) Michal Tomašovič (9.9.1919 Bíňovce-24.5.1999). V päťdesiatych rokoch tu bol „politicky“ aktívny kapucín Eduard Alojz Nižňanský. Farnosť Gajary od r. 1974 až do r. 2000 spravuje kandidát na agenta a agent ŠtB (upn.gov.), kapucín Štefan Ladislav Rajner (1.1.1932 Pezinok-2.5.2000), ktorý v r. 1992 postupuje vyššie na funkciu dekana. V r. 2000 ho strieda komunista, kandidát tajnej spolupráce a agent ŠtB (upn.gov.) Ján Bujna (4.5.1952 Topolčany). Preto má táto farnosť vlastne na svojich stránkach aj odkazy na webové stránky pod kuratelou dnešného SSSR. Tak v máji tohto roku krstili spolu knihu socialistky Margity Rohlíčkovej k 60. výročiu založenia socialistickej družby FS Slnečnica-Slunečník Gajary a to Ján Bujna, socialista Ing. Peter Tydlitát, starosta obce Gajary od r. 1998 doposiaľ, najprv za HZDS, neskôr nezávislý a potom za SNS a SMER-SD, socialistka Dr. Anna Píchová, riaditeľka MOS Modra; všetci spomínaní v Gajaroch sú členmi tejto socialistickej družby. Väčšina folklórnych združení po 89. fungovala na Slovensku ako ne-oficiálny združovateľ komunistickej mládeže s presne vymedzeným financovaním a zahraničnými cestami, kontaktmi spred 89, prevádzkovatelia týchto karikatúr na ľudovú kultúru to vedeli, ich cvičenci to vedeli, jediný kto to nevedel bola verejnosť.
Z Jakubova pochádza františkán Ladislav Augustín Polák (7.10.1918 Jakubov-17.11.1997), člen Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva (neskoršie Pacem in terris) agent a dôverník ŠtB (upn.gov.) Od r. 1997 do r. 2006 pôsobí vo farnosti Jakubov kandidát tajnej spolupráce, agent ŠtB (upn.gov.) a komunista Stanislav Sabol (10.10.1952 Bratislava).
V Záhorskej Vsi je od r. 1957 do r. 1960 administrátorom neskorší dôverník ŠtB (upn.gov.) ThLic. Jozef Olšovský (13.7.1922 Smolenice-19.10.2004), v r. 1991 cirkevný sudca. Od r. 1975 do r. 1981 je administrátorom dvojnásobne uvedený dôverník a dvojnásobne uvedený agent ŠtB (upn.gov.) veľadôstojný pán PeadDr. Ján Kučerík (19.6.1946 Krásno nad Kysucou-26.1.2011), následne 19 rokov farár v okresnom meste Záhoria Skalici, kde mu bola v r. 2002 odovzdaná cena mesta. Od r. 2015 je v Záhorskej Vsi farárom socialista Mgr. Ing. Marián Libič (19.10.1971 Bratislava). Kňazi pôsobiaci v Záhorskej Vsi pôsobili tiež vo farnosti Suchohrad.
V r. 1950 je vo Veľkých Levároch na rok kaplánom neskorší agent ŠtB (upn.gov.) ThDr. Ján Fratrič (28.11.1921 Lamač-28.3.1987). V r. 1951 neskorší dôverník ŠtB (upn.gov.) Adolf Hlinka (13.5.1924 Valaská Belá-26.12.2008 Beckov). V r. 1955 pôsobí vo Veľkých Levároch neskorší dôverník a agent ŠtB (upn.gov.) Ferdinand Kaňka, rodák z Malaciek (15.7.1931 Malacky-20.5.2009 Malacky). Po 89 bol aj ďalej katolíckym farárom v rôznych farnostiach najmä v blízkosti Dechtíc, taktiež výpomocný vo formačnom komplexe UPC Mlynská Dolina. Práve tento boľševik vehementne podporoval Dechtice. Prečo? Pripomeňme si časť z nášho predošlého príspevku. - Tu môžeme spomenúť aj tzv. mariánske zjavenia, ktoré sa po 89 rozmnožili na Slovensku. Priama nadväznosť na komunistický režim začína v Litmanovej, toto „mariánske zjavenie“ malo slúžiť ako zabezpečenie slovenských sporných území na hraniciach voči Poľsku (podobnosť Limanová/Litmanová nie je náhodná) ponovembrovým komunistom a zároveň na odbočenie záujmu ľudí od stíhania týchto komunistov (i napr. v rámci potrestania za totálnu deštrukciu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku spred r. 1989). Preto boli i katolícke púte do Litmanovej v tomto období v rámci projektov dotované vládou zo štátneho rozpočtu. Poväčšine sa zúčastňovala na týchto púťach ponovembrová socialistická mládež (dopln. kompletne a zákonite sa zúčastňujúca aj na výletoch do hercegovinského Međugorja), čo však neznamená že sa nedostávala do sporu so socialistickou mládežou v kostoloch, mládežou farárov spolupracujúcich s ŠtB spred 89. V týchto zjaveniach zohrala veľkú rolu služba Tonka Seleckého a jeho plátku MRosa (neskôr a i teraz spoločenstvo Magnificat, MRosa ako aj rôzne iné texty zjavení a pod. šíria priamo v spoločnosti nižšie postavení komunisti), ktorý bol podľa protokolov ŠtB rovnako nepriateľskou osobou asi ako dnes už odhalený komunista Ján Čarnogurský. Týmto zjaveniam sa venovala v katolíckom rádiu Lumen aj jeho niekdajšia redaktorka pre náboženské programy Predajňová Andrea (dokonca robila pri výročí púte v Litmanovej do rádia Lumen osobný rozhovor s jednou z vizionáriek Korčákovou a bolo to veľmi tešivé), súčasná nepríjemná pracovníčka komunistickej strany Smerť-SD. Podobné zjavenia prebiehali v tomto zlomovom období aj na Ukrajine a inde. Išlo vlastne o spoločný projekt komunistov (bližšie súvislosti viď. Prognostický ústav), v ktorom komunisti prenikli do cirkví. Preto sa k nim staval ostražite i Ján Pavol II., náš sused Poliak. Nasledovali zjavenia v Dechticiach, ku ktorým sa pridala socialistická mládež predtým navštevujúca Litmanovú. Napokon to vyvrcholilo v očakávaní nejakého schizmatika progresívneho mesiáša-kňaza-komunistu Zväzáka v Trnave. - Áno, až takéto závažné je tu prepojenie. Ako je možné, že zopár zvrátených bludári ľud o niečom takom cnostnom ako mariánske zjavenie? Komunistická ilegálna štruktúra totiž funguje v sovietskej propagande i boja proti „Západným“ zjaveniam, áno je to až takéto primitívne, preto nájdete bežne knihy Marxa doma u týchto boľševikov v katolíckej cirkvi. Od r. 1959 do r. 1960 je administrátorom farnosti Veľké Leváre agent a dôverník ŠtB (upn.gov.) ThDr. Oto Holúsek (31.5.1903 Holíč-3.12.1973 Brodské). Od r 1960 do r. 1970 administruje farnosť neskorší dôverník a agent ŠtB Viliam Ščepan (19.2.1925 Borský Svätý Peter-26.4.2003 Rastislavice). V r. 1974 až 1983 je administrátorom dôverník a informátor ŠtB (upn.gov.) Oto Školuda (2.9.1926 Špačince-15.8.1997 Trstín) Kňazi farnosti Veľké Leváre pôsobili aj vo farnosti Malé Leváre.
Ďalšie podrobnosti o Bratislavskej arcidiecéze uvedieme v nasledujúcich príspevkoch.
|
Úvodná strana
Regióny
Prenájom áut
