Dinosaury z Mexika vzrušujú

V júli 1945 v okolí Acámbara začal realizovať svoje výskumy  nemecký archeológ Waldemar Julsrud a pri pozemných prácach narazil na zvláštne hlinené i kamenné figúry. Neskôr objavil aj  skulptúry rozličných zvierat prečudesného až hrozivého výzoru, z nich niektoré sa dokonca podobali  dinosaurom. Ďalšie pripomínali srstnatého nosorožca či americkú ťavu - teda živočíchy, ktoré vymreli pred miliónmi rokov v staršej dobe kamennej. Medzi nálezmi boli aj zuby divokého druhu koňa, iné znázorňovali ľudské bytosti rozličných rás.
 
Nová teória
Horúcej Zemi trvalo milióny rokov, kým pôsobením búrok vychladla. Dlhodobé dažde vyvolali potopu, počas ktorej sa pôsobením slnečných lúčov na vodu zrodil život. Vznikli mikroskopické biologické jednotky - neskorší základ pre všetky druhy rastlín a živočíchov.
Potom podľa Julsrudovej teórie nasledovala druhá katastrofa. Vplyvom podmorského výbuchu na začiatku prvohôr sa do žeravého vnútra našej planéty dostalo veľké množstvo vody. Okamžité odparenie miliónov litrov tekutiny vytvorilo obrovský podtlak a mohutnú explóziu. Dovtedy takmer jednoliata kôra Zeme sa rozlomila, presunuli sa tektonické dosky a rozdelila sa na dnešných šesť svetadielov. Radikálne sa zmenilo aj podnebie, čo zas vyvolalo druhú rozsiahlejšiu záplavu.
Vlhkosť podnebia a priaznivé podmienky potom viedli k rozvoju rýb, obojživelníkov, plazov a dinosaurov. Dôsledkom tektonických dosiek vznikol podľa nemeckého bádateľa na okraji Ázie ostrov - zárodok pohoria Himaláje.  Nasledovalo opätovné zlomenie zemskej kôry, posun svetadielov do dnešnej polohy a klimatické zmeny, ktoré väčšina dinosaurov neprežila, ale ich definitívne vyhynutie spôsobila tretia potopa.

Atlantída
Najspornejším bodom tejto teórie je tvrdenie, že ľudia existovali od počiatku zrodu života na Zemi, ale svojím výzorom sa odlišovali od dnešných ľudí. Atlantída existovala - bola vraj väčšia ako Afrika a Ázia spolu, obývali ju vysoké, svetlovlasé humanoidné bytosti. Zánik spôsobila už spomínaná potopa, spôsobená geologickými zmenami v oblasti pohoria Himaláje.  Tragédiu prežilo iba niekoľko šťastlivcov, ktorí sa zachránili na Pyrenejskom ostrove či Yukatáne a v strednej časti Mexika, kde ich potomkovia položili základy významným civilizáciám.
Hlinené a kamenné figúrky potvrdzujú správnosť záverov nemeckého archeológa. Do vpádu Španielov bol údajne kompletný súbor v aztéckom meste Tenochtitlan, až potom ho Indiáni previezli do Acámbara.

Pravé alebo falošné
Hypotéza z vedeckého hľadiska však bola neprijateľná, v rozpore so všetkým, čo mnohí považovali za spoľahlivo zistené. Analýzu nájdených artefaktov urobili v Mexiku špecialisti pod vedením chemika Ruiza Nogueza, ktorý vyhlásil, že sú to falzifikáty, hoci vek týchto skulptúr nikto nespochybnil! Odpor vedcov teda vyvolalo iba Julsrudove tvrdenie o vzniku života.
Dodnes sú odborníci  rozdelení na dva tábory. Americké previerky pravosti nájdených predmetov metódou rozboru rádioaktívneho uhlíka C14 potvrdili ich vek na 3 600 rokov, ale to záhadu vôbec nevyriešilo. Po Julsrudovej smrti jeho zbierku prevzala mexická vláda a dnes ich možno vidieť v Acámbare v Julsrudovom múzeu. Je ich tam vystavených iba niekoľko sto, lebo  z mnohotisíc kusov záhadne zmizli práve tie najzaujímavejšie. Možno sa ocitli v súkromných zbierkach alebo niekto mal záujem na tom, aby sa nedostali do rúk nezávislým bádateľom.