Dielo V. Nezvala rozvinulo skoro všetky literárne žánre a formy

Biskoupky/Bratislava 26. mája (TASR) – Český spisovateľ a prekladateľ Vítězslav Nezval sa narodil 26. mája pred 115 rokmi.


Jeho bohaté básnické dielo odráža vývoj medzivojnovej avantgardnej poézie od poetizmu k surrealizmu. Neskôr sa v rade básní neubránil ideovo politickým tendenciám. Nezvalovo mnohostranné nadanie sa prejavilo i v oblasti prózy a drámy, popri esejach a scenároch písal aj knihy pre deti a prekladal.

Vítězslav Nezval sa narodil 26. mája 1900 v dedine Biskoupky na Morave v rodine vidieckeho učiteľa. Po gymnaziálnych štúdiách strávil niekoľko mesiacov na vojne, potom študoval v Brne a Prahe. V roku 1922 sa začal angažovať v Devětsile - zoskupení českých avantgardných umelcov a o dva roky neskôr vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ). Po roku 1923 sa práve na pôde pražského Devětsilu postupne rozvíjal prúd poetizmus, umelecký smer, ktorý zasiahol do vývinu českej literatúry a v roku 1934 splynul s českým surrealizmom. Prioritným znakom básnikov poetizmu bol pekný rým a jednou zo základných kníh poetizmu je práve Nezvalova kniha Pantomima (1924). Spisovateľ pôsobil aj ako dramaturg Osvobozeného divadla, pre ktoré písal poetické scénické básne. Krátko pracoval v nakladateľstve Kompas ako tajomník Masarykovho náučného slovníka a od roku 1925 sa naplno venoval literatúre ako spisovateľ z povolania.

Dielo Vítězslava Nezvala rozvinulo skoro všetky literárne žánre a formy, hlavne lyrickoepické, ako pásmo a balada. Zdokonalil techniku verša a rýmu. Písal poéziu i scénické práce, filmové scenáre, komponoval piesne, scénickú i filmovú hudbu a spolupracoval s rozhlasom. Poetickým skvostom významného českého básnika je lyrická komédia Manon Lescaut (1939). Príbeh čerpá zo sentimentálneho románu francúzskeho autora z 18. storočia Antoinea Francoisa Prévosta. Osud lásky krásnej pobehlice Manon a jej na smrť verného milenca, rytiera Des Grieux, je zobrazený v čarovných veršovaných dialógoch a prekvapujúcich zvratoch ich zvláštneho, nerovného vzťahu. Okrem spomínanej Pantomimy (1924) a sociálnej, protestnej, milostnej lyriky a balád patria k dielam Nezvalovho obdobia poznačeného poetizmom napríklad aj Podivný kouzelník (1922), Básne na pohlednice (1926), kniha drobnej prózy Nápisy na hroby (1926), Akrobat (1927), Edison (1927), Hra v kostky (1928), Básně noci (1930) a iné. Písal tiež proti meštiackemu poriadku a jeho pokryteckej morálke, básne o nezamestnaných, o baníkoch, černochoch, slúžkach, vysťahovalcoch i surrealistické diela, ako Žena v množném čísle (1936) či Absolutní hrobař (1937). Po roku 1945 tvoril básne v duchu komunistickej kultúrnej politiky.

Titul Národný umelec udelili Nezvalovi v roku 1953 a v tom istom roku dostal aj zlatú medailu Svetovej rady mieru za básnickú skladbu Zpěv míru.

Jeden z najväčších českých básnikov 20. storočia Vítězslav Nezval zomrel 6. apríla 1958 v Prahe vo veku 57 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR