Dielo Martina Benku výrazne prispelo k identite Slovenska

Kostolište/Bratislava 27. júna (TASR) - Národný umelec, maliar a grafik Martin Benka bol zakladateľskou osobnosťou moderného slovenského výtvarného prejavu. V utorok 28. júna uplynie 45 rokov od jeho úmrtia.   Pri tvorbe sa inšpiroval krajinou, ale i tvarovou a farebnou krásou ľudového výtvarníctva. Prepracoval sa k osobitému stvárneniu slovenskej krajiny a človeka žijúceho a pracujúceho v tejto krajine. Okrem toho bol aj nadaným huslistom - samoukom. Skomponoval niekoľko menších husľových skladieb a dokonca vyrobil niekoľko prototypov huslí.


Martin Benka sa narodil 21. septembra 1888 v Kostolišti (starší názov Kiripolec) pri Malackách. Krátky čas chodil do súkromnej hudobnej školy, kde sa učil hrať na husliach. V rokoch 1903-1906 sa učil za maliara a natierača v Hodoníne, potom bol maliarskym tovarišom vo Viedni (dnes Rakúsko). Jeho vášňou však bolo skutočné umenie, výtvarné i hudobné. Dva roky strávil v súkromnej výtvarnej škole a potom študoval u významného českého maliara - krajinkára Aloisa Kalvodu. S Kalvodovou školou absolvoval v rokoch 1910-1914 viaceré "maliarske" cesty na Šumavu, do okolia Křivoklátu a takmer každoročne na Moravské Slovácko. V roku 1913 bol jeho obraz Štúdia smrekového lesa vystavený prvý raz v pražskom Rudolfíne a ďalšie obrazy na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských v Hodoníne. Za honorár a na radu svojich priateľov odcestoval začiatkom leta 1913 do Veličnej na Orave. Táto študijná cesta mala rozhodujúci význam pre jeho ďalší umelecký rast.

V roku 1915 usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu v Rohatci a v roku 1917 ďalšiu v Strakoniciach. Vojnové udalosti prežil v pohostinnom dome veľkostatkára Antonína Klenku z Vlastimilu, kde usilovne kreslil a cibril svoj osobitný umelecký štýl, ktorý v ďalších rokoch ustálil na báze monumentalizujúceho expresionizmu s vlastným poňatím. Počas nasledujúceho obdobia žil v českej Prahe. Na Slovensko sa presťahoval v roku 1939.

Svojím rozsiahlym a mimoriadne významným dielom výtvarník úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku, jeho prírode i ľudu. Neinšpiroval sa len krajinou samotnou, ale i tvarovou a farebnou krásou ľudového výtvarného prejavu, ako aj melodikou spevu. Citlivo vnímal výnimočnosť tradičnej ľudovej kultúry, tvorivú silu jej prejavu, pričom sa nechával priamo inšpirovať bohatstvom krajinných a figurálnych motívov, ktoré tvoria aj ťažisko tvorby. V roku 1948 Martinovi Benkovi udelili čestný titul Laureát štátnej ceny, no už predtým bol viackrát vyznamenaný. Pri príležitosti jeho 65. narodenín sa stal prvým slovenským umelcom v oblasti maľby, ktorému udelili titul národný umelec. V roku 1963 získal ocenenie Rad republiky za celoživotné dielo.

Uznávaný maliar túžil vybudovať ateliér a galériu v Malackách. Od vtedajších funkcionárov mesta však nedostal ani pozemok, ani morálnu podporu a tak odišiel do Martina, kde mu postavili dom s ateliérom a malou galériou. Ako protihodnotu za poskytnuté pracovisko odovzdal štátu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu vyše 5000 vlastných diel, ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku v Martine. Múzeum bolo sprístupnené verejnosti v roku 1973 v dome, kde umelec od roku 1958 až takmer do sklonku života žil a tvoril.

Popredný výtvarník Martin Benka zomrel 28. júna 1971 vo veku 82 rokov v Malackách. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.

Každoročne od roku 1975 udeľuje Rada Fondu výtvarných umení na základe odporúčania Komisie pre správu pozostalosti Martina Benku cenu nesúcu jeho meno. Umelec totiž vo svojom testamente odkázal na tieto účely finančné prostriedky s cieľom vysloviť uznanie umelcom, teoretikom umenia a študentom "v snahe podnietiť a zmobilizovať ambície mladých slovenských výtvarníkov".

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR