Diaľničný obchvat Bratislavy je priveľké sústo pre jednu verejnú súťaž

Bratislava 7. mája (TASR) - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR spustilo súťaž na poradcu, ktorý má vyhodnotiť možné spôsoby výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Tieto úseky majú v budúcnosti tvoriť obchvat Bratislavy.


Podľa senior partnera právnickej spoločnosti Baker&McKenzie Georga Diwoka je pravdepodobné, že uvedené úseky sa budú realizovať prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP).

V rozhovore pre TASR však povedal, že je veľmi netradičné, keď chce štát takéto veľké projekty realizovať prostredníctvom jedného tendra a hrozí, že sa tak stratia potenciálne benefity z PPP.

-Patríte ku globálnym spoločnostiam, najväčším z hľadiska geografického pôsobenia. Aký je váš recept na prežitie počas finančnej krízy, ktorú ste tiež pocítili?-

Do začiatku krízy sme sa výrazne orientovali na región strednej a východnej Európy. Neskôr sme sa snažili rozšíriť naše pôsobenie aj do iných častí sveta. Kríza zmenila podnikanie. Znížil sa počet zahraničných transakcií a aj apetít investorov. Menia sa ich regionálne preferencie, preto sa sústreďujeme na možnosti podnikania v Latinskej Amerike, Južnej Amerike, Afrike a v Ázii. V súčasnosti, ak chce byť nadnárodná spoločnosť úspešná, musí skombinovať globálny dosah a lokálnu znalosť prostredia. Preto stále ostáva dôležitý aj región strednej a východnej Európy.


-Napriek tomu nie ste v ňom úplne všade. Slovensko je napríklad výnimkou. Je to príliš malý trh?-

Dôvody sú dva. Prvým je veľkosť trhu a druhým je nedostatok vhodných príležitostí na prienik. Spoločnosti, o ktoré by sme mali záujem ako o klientov, sú zastupované silnými právnickými spoločnosťami alebo sú manažované materskými firmami, ktoré sídlia v zahraničí. Máme však silné väzby na viacerých dôležitých hráčov na slovenskom trhu v geografickom dosahu pobočiek vo Viedni a v Prahe.


-Zaoberáte sa aj poradenstvom v rámci PPP. Ako ich realizáciu ovplyvnila finančná kríza? Sú exekutívy štátov v čase rastúceho zadlžovania viac naklonené tomuto finančnému mechanizmu?-

PPP projekty majú v čase krízy veľké výhody pre ekonomiku. Pri budovaní alebo obnove infraštruktúry sú potrebné stavebné spoločnosti, energetické firmy a mnohé ďalšie služby. Takéto projekty jednoducho vytvárajú nové pracovné miesta a to je v čase krízy pre ekonomiku mimoriadne dôležité. Firmy majú objednávky, príjmy, odvádzajú dane do štátneho rozpočtu a to je dôležité preto, aby sa ekonomika vymanila z krízy. Tým sa dostávam k ďalšej výhode PPP projektov, a to finančnej. Dokáže nachádzať zdroje pre verejný sektor bez toho, aby sa zaťažili verejné financie.


-Ak je to tak, prečo tento model stredoeurópske krajiny takmer nevyužívajú? Na Slovensku sa doteraz zrealizoval jediný projekt v rámci verejno-súkromného partnerstva, rýchlostná cesta R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou...-

Dôvodov je viac. Jedným z nich môže byť fakt, že napríklad Česká republika, Slovensko i Rakúsko nemajú dostatok skúseností s týmto druhom financovania. V minulosti sa v tomto priestore nerozvíjal, nie je súčasťou našej podnikateľskej kultúry. Postoj sa mení len preto, že kríza núti štáty hľadať iné formy financovania projektov. Ďalším dôvodom je náročnosť PPP projektov. Malé krajiny môžu mať problém nájsť dostatok odborníkov, ktorí ich vedia manažovať. Lenže stredoeurópska mentalita velí robiť si veci po svojom, mať ich pod vlastnou kontrolou. Preto váhajú s oslovovaním expertov z Londýna, z Frankfurtu, ktorí by pomohli so získavaním financií z medzinárodných kapitálových trhov. Po tretie, tieto projekty si vyžadujú jasnosť, logickosť, transparentnosť, stabilitu. A to je tiež občas problém v našom regióne, kde sa mení podnikateľské prostredie a kde nie je vymožiteľnosť práva nezriedka na dostatočnej úrovni. Štvrtým dôvodom je dĺžka PPP projektov. Ich realizácia trvá dlhší čas, pretože ide často o náročné a tvrdé rokovania.


-Napriek tomu podnikateľské prostredie v srdci Európy je určite rozvinutejšie a stabilnejšie ako v mnohých krajinách južnej Ameriky, ktoré využívajú PPP projekty viac...-

Nie som expert na túto oblasť. No pravdepodobne sú ich ekonomiky viac otvorenejšie a ovplyvňuje ich ekonomická sila a podnikateľská kultúra USA. Takisto si myslím, že v minulosti bola v Európe menšia potreba zapojiť súkromný kapitál do veľkých projektov. Vlády mali, aj vďaka rozvinutej strednej triede občanov, kapitálu dosť.


-Myslíte si, že jediný PPP projekt na Slovensku je dobrou referenciou do budúcnosti z hľadiska schopnosti krajiny zrealizovať takúto formu financovania infraštruktúry? Kritické hlasy upozorňovali, že sa predražil...-


Tieto projekty bývajú drahšie, ako sú očakávania, pretože sa často objavujú nepredvídané udalosti, ktoré pred ich realizáciou neboli známe. To sú riziká, s ktorými sa musí kalkulovať. Navyše, platí pravidlo, že ak niekto stavia napríklad dom, tak ho musí postaviť maximálne za 80 percent zdrojov, ktoré má k dispozícii. Zvyšných 20 percent takmer vždy ešte minie na iné náklady. Rovnako musí štát jednoznačne nastaviť podmienky pri verejnom obstarávaní. Napokon, vždy je to politické rozhodnutie, pretože štát potrebuje postaviť cesty, aby sa mohol ekonomicky rozvíjať, potrebuje postaviť školy, univerzity, aby mohol vychovávať vzdelanú pracovnú silu. PPP projekty sú dlhodobé riešenia a politici často hľadajú rýchly úspech a uprednostňujú iné, krátkodobé hľadiská. Lenže budovať infraštruktúru nie je možné len cez jedno volebné obdobie.


-Sú pre PPP projekty konkurenciou eurofondy? Na Slovensku sa totiž budú cez PPP pravdepodobne budovať len diaľničné úseky v Bratislavskom kraji, na ktoré nemožno čerpať peniaze z EÚ...-

Je v tom rozdiel, pretože európske fondy smerujú do regiónov, kde financovanie cez PPP projekty nie je pre súkromný biznis zmysluplné. Eurofondy pomáhajú cez budovanie infraštruktúry chudobným regiónom. PPP projekty majú zmysel v oblastiach, kde je rozvinuté podnikanie, kde môžu skvalitniť infraštruktúru, čo má zmysel pre štát, a zároveň môžu priniesť zisk súkromnému investorovi.


-Spomínané projekty v Bratislavskom kraji sú diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7, ktoré majú vytvoriť obchvat Bratislavy a spojiť hlavné mesto s južnými okresmi. MDVRR už vypísalo tender na poradcu pre oba projekty. Sú zaujímavé pre súkromných investorov z hľadiska partnerstva zo štátom?-

V prvom rade chcem povedať, že na veľkosť slovenského trhu je neobvyklé, aby takéto dva veľké projekty boli súčasťou jedného tendra. Rizikom potom je, že benefity z takýchto PPP projektov sú menšie, ako by mohli byť, keby boli rozdelené do dvoch alebo viacerých tendrov. V takom prípade by bolo aj veľa záujemcov, ktorí môžu vysúťažiť zaujímavú cenu a ďalšie výhodné podmienky pre štát. Súčasné nastavenie prináša otázky, či je takýto postup výhodný pre Slovenskú republiku a či vytvára priestor pre dostatočnú súťaž.


-Mohlo by sa stať, že by sa na takúto veľkú súťaž našiel len jeden záujemca?-

To nemôžem vylúčiť. Z môjho pohľadu súťaž s jedným záujemcom by mohla pre nedostatok konkurencie znížiť očakávané benefity pre Slovensko. Ak by sa to stalo, tak prínosy z tendra nebudú žiadne. Napokon, riadna súťaž s viacerými záujemcami prinesie výhody pre slovenskú ekonomiku, pretože, ak by aj prišli medzinárodné spoločnosti, budú mať záujem spolupracovať s lokálnymi hráčmi, čo vytvorí nové pracovné miesta. Väčšina podmienok v tendri na poradcu je úplne v poriadku, no problém je základné nastavenie. Pre jedného, myslené pre hocijakú jedinú domácu spoločnosť, je to príliš veľké sústo. Myslím si, že by bolo lepšie rozdeliť súťaž na viac častí, aby bol na každý diaľničný úsek samostatný tender. Je to lepšie aj preto, že je zainteresovaných veľa subjektov - cez ministerstvá, Národnú diaľničnú spoločnosť až po samosprávy. Zjednodušilo by to komunikáciu medzi nimi a budúcim súkromným investorom.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR