Diagnóza, pri ktorej rozhodujú iba minúty. Rebríček nemocníc s najlepším časom liečby mŕtvice

Prvé varovné príznaky cievnej mozgovej príhody by však podľa neurológov ignorovať nemali. Záchranku by mali zavolať tak rýchlo, ako je to len možné.

Pre koronavírus poklesli hospitalizácie pacientov s mŕtvicou

„V počiatočných mesiacoch pandémie koronavírusu došlo k poklesu hospitalizovaných pacientov s cievnou mozgovou príhodou. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sme zaznamenali o 569 hospitalizácií menej. Na druhej strane, pacienti, ktorí prišli do nemocnice, dostali porovnateľnú starostlivosť ako v období pred pandémiou,“ približuje profesorka Zuzana Gdovinová, prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti a prednostka Neurologickej kliniky UNPJŠ v Košiciach.

Medián času do podania liečby bol v období pandémie 30 minút.

Príznaky cievnej mozgovej príhody

Tzv. ischemická cievna mozgová príhoda vzniká pri nedokrvení mozgu (zúžením cievy alebo prítomnosťou krvnej zrazeniny v cieve) a hemoragická krvácaním do mozgu po prasknutí cievy alebo jej výdute.

Varovnými príznakmi mŕtvice sú porucha reči, pokles ústneho kútika a ochrnutie končatín.

Rozhoduje čas

V oboch prípadoch by mal pacient dostať adekvátnu liečbu čo najskôr, aby sa znížilo riziko zdravotných následkov. V ideálnom prípade do polhodiny.

Až 41 neurologických pracovísk na Slovensku však dokáže podať liečbu pri cievnej mozgovej príhode do 60 minút.

Podľa docenta Vladimíra Nosáľa z Neurologickej kliniky Jesseniovej LF Univerzity Komenského v Martine a predsedu Cerebrovaskulárnej sekcie SneS sa momentálne Slovensko z hľadiska podielu odliečených pacientov zaraďuje medzi popredné krajiny.

Výzvou ale stále zostáva čas do podania akútnej liečby. Na Slovensku sa totiž čas do podania akútnej liečby pohybuje v rozmedzí od 17 do 55 minút.

„Cieľom odborníkov je dosiahnuť čas 20 minút od príchodu do nemocnice do podania liečby, ktorá rozpúšťa krvnú zrazeninu a do 60 minút by malo byť zahájené mechanické odstránenie zrazeniny u tých pacientov, ktorí majú uzáver veľkej tepny,“ vysvetľuje neurológ.

Nemocnice s najlepším priemerným časom

Najlepší priemerný čas, čo sa podania trombolýzy týka, dosahuje nemocnica v Skalici (17 min.), nasleduje Levoča, Brezno, Košice-Šaca, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Komárno, Galanta, Bardejov a desiatku uzatvára Zvolen.

Poradie sa značne mení v prípade, ak sú v štatistikách zahrnuté aj tie pracoviská, v ktorých sa okrem trombolytickej liečby realizuje aj endovaskulárna liečba (mechanické odstránenie krvnej zrazeniny), ktorá si vyžaduje dlhší čas do zahájenia liečby. Z tohto pohľadu dosahuje najlepšie časové výsledky nemocnica v Nitre (39 min.), nasleduje Martin, Košice-SNP, Trnava, B. Bystrica a Bratislava – Staré mesto.

Slovensko urobilo ďalší pokrok

Z dát ďalej vyplýva, že na Slovensku odliečime rekanalizačnou liečbou viac ako 30 percent pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Slovensko tak v roku 2019 prekročilo stanovený cieľ Európskej organizácie pre cievne mozgové príhody (ESO) o viac ako 10 percent.

Počet endovaskulárnych výkonov (mechanické odstránenie krvnej zrazeniny z mozgu) u nás atakuje hranicu 10 percent a počet trombolýz viac ako 22 percent. Obidva výkony boli realizované u 5,2 percenta pacientov.

Vďaka týmto ukazovateľom patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré vedia poskytnúť pacientom s mŕtvicou adekvátnu zdravotnú starostlivosť sedem dní v týždni a 365 dní v roku.

Nedostatok technického vybavenia

Hoci sa manažment liečby pacientov s cievnou mozgovou príhodou zlepšuje, odborníci poukazujú na nedostatok adekvátneho technického vybavenia a aj nedostatočnú následnú starostlivosť o pacientov.

Pomohla by najmä podpora Vlády SR v oblasti materiálno-technického vybavenia komplexných iktových centier a nemenej dôležitá je podľa nich podpora kontinuálneho vzdelávania lekárov a zdravotníckeho personálu, ktorí sa starajú o pacientov po cievnej mozgovej príhode.

V mnohých nemocniciach napríklad stále nie je možné vykonávať tzv. perfúzne CT vyšetrenie.

Dlhodobá rehabilitačná starostlivosť absentuje

„Na Slovensku absentuje dlhodobá rehabilitačná starostlivosť, ktorá by časť pacientov vrátila do každodenného života či do práce. Náklady na opatrovateľskú starostlivosť imobilných pacientov sú pritom ďaleko vyššie ako náklady na včasnú rehabilitačnú starostlivosť,“ dodáva v tlačovej správe Richard Fides z pacientskej organizácie Sekunda pre život, ktorá sa okrem osvety snaží apelovať na zlepšenie liečby a následnej starostlivosti o pacientov po mŕtvici.