Devín má podľa starostky dlhy, ktoré bude splácať storočie

BRATISLAVA 11. novembra (WEBNOVINY) - Bratislavská mestská časť Devín bude svoj dlh splácať stovky rokov.


Pre agentúru SITA to povedala starostka Devína Ľubica Kolková a dodala, že súčasný dlh Devína je len v časti istiny približne 7,5 milióna eur.

Devín pritom nemá žiadny majetok. Mestská časť je už od apríla 2005 v nútenej správe a konsolidačný plán ju zaväzuje vyčleňovať na odstraňovanie dlhu každoročne minimálne 7000 eur. Úroky pritom prevyšujú ročnú splátku.

Ako uviedla Kolková, najväčší veritelia sú momentálne ministerstvo financií, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a spoločnosti Dopravstav, Brno Trust, OZ Kovo a Asset.

"Obec je útvar, ktorý sa nedá zlikvidovať. Bolo by však potrebné, aby aj tento útvar mal možnosť ísť do istej formy konkurzu. Momentálne nastavenie nemá bodku. Ak ste obchodná spoločnosť, idete do konkurzu. Čo sa dá, to sa povyrovnáva a potom vás vymažú z obchodného registra. My sme v režime, ktorý je tomu podobný. Chýba však tá časť, kde sa skonštatuje, urobili čo mohli a viac už nemôžu," povedala Kolková.


Pomôcť by mali odborníci

Starostka chce, aby sa v rámci Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vytvorila pracovná skupina s odborníkmi zo štátnej správy, ekonomiky či práva. Tí by mali hľadať riešenia pre obce v nútenej správe a následne by ich mali predostrieť vláde.

"Je mojou snahou nájsť východisko pre tento stav. Samozrejme, treba to robiť opatrne. Čo všetko by možno boli ľudia schopní urobiť a zneužiť, ak by vedeli, že sa obec z takejto zadlženosti dokáže ľahko dostať, to si ani nechcem predstaviť," povedala Kolková.

Podľa starostky sa už dohodli na pracovnej skupine s predsedom ZMOS-u Jozefom Dvončnom v lete tohto roku, no zatiaľ pracovnú skupinu nestihli iniciovať.

Ako uvádza mestská časť na svojej oficiálnej internetovej stránke, spoločnosť Kráľova hora a spoločnosť Lomnická sa v auguste vzdali nárokov na vyplatenie peňazí od mestskej časti pri výmene pozemkov s mestom na Kráľovej hore.


Názory na dlhy sa rozchádzali

Podľa starostky k tomuto dlhu existovali tri rôzne právne názory, ktoré tvrdili rôzne stanoviská. Podľa jedného Devín týmto spoločnostiam dlžil peniaze, podľa iného zas spoločnosti dlžili peniaze Devínu. "Navrhla som, aby spoločnosti deklarovali pri výmene pozemkov, že im už nič nedlžíme, čo sa aj podarilo," uviedla starostka.

"Sme v nútenej správe a tým pádom nemáme možnosť podnikať, ani sa uchádzať o žiadne granty. Našimi príjmami sú najmä podielové dane a príjmy z prenájmu nám zvereného majetku. Z nich musíme uhrádzať všetky nevyhnutné výdavky na fungovanie mestskej časti a zvyšok ide na splácanie dlhu," informovala starostka Kolková, ktorá sa tiež posťažovala, že Devín sa nemôže pre nútenú správu správať rozumne.

"Nemôžeme riešiť veci rozumne. Napríklad zasahovať už vtedy, keď niekde niečo praská. Najprv musíme počkať, kým objekt spustne do takzvaného havarijného stavu, až vtedy môžeme situáciu riešiť," povedala Kolková.


Na dlhy doplácajú aj seniori

Podľa Kolkovej sa už ako tak naučili fungovať v nútenej správe. "Je to škoda, lebo veľa vecí by sa dalo robiť pre občana i pre Devín lepšie. Veľa vecí robíme na kolene. No pomáhajú nám aj miestni obyvatelia či sponzori, najmä pri kultúrno-osvetovej činnosti v obci," povedala starostka a dodala, že obec pociťuje nútenú správu napríklad v sociálnej oblasti, kde nemôže ísť nad rámec zákonnej povinnosti a tak vyplácať napríklad príspevky na stravovanie seniorov či dofinancovať opatrovateľské služby.

Rovnako je na škodu všetkých blokovaný rozvoj mestskej časti, nakoľko obec v nútenej správe nesmie čerpať akékoľvek verejné peniaze poskytované v rámci slovenských či európskych programových financií.