Detský fond SR rozbieha nový projekt Aj oni sú naše deti

BRATISLAVA 22. septembra (WN/PR) - Prežiť stratu dieťaťa znamená nájsť silu, dôvod a chuť žiť, pokračovať a nájsť zmysel vlastnej existencie. Ide o proces, ktorý je často dlhý, ťažký a ktorého súčasťou sú aj iní ľudia (rodina, priatelia, kolegovia, psychológovia, psychiatri a iní). Dôležitú úlohu tu tiež zohráva nemocničný personál.

Pomôcť v tejto oblasti sa rozhodol Detský fond Slovenskej republiky, ktorý rozbieha nový projekt Aj oni sú naše deti - efektívna komunikácia lekár, zdravotnícky personál – rodič v situáciách, keď zomiera detský pacient.
Cieľom projektu je najmä poskytnúť rodičom a blízkym osobám potrebné informácie, ktoré sú dôležité pre správne zvládnutie procesu smútenia a umožniť zdravotnému personálu, aby formou vzdelávania získal potrebné informácie a zručnosti v oblasti poskytovania informácií o ťažkých diagnózach resp. úmrtí dieťaťa (viac aj na www.ajonisunasedeti.sk).

Strata dieťaťa patrí medzi najťažšie udalosti v živote človeka. Postihuje všetkých členov rodiny, starých rodičov a celé okolie rodiny. Pre blízkych to predstavuje enormnú psychickú záťaž, ktorá je často príčinou patologických javov (napr. alkoholizmus, rozvod, psychické poruchy a pod.). Čo môže zapríčiniť aj stratu zamestnania.
Proces smútenia nezačína odchodom z nemocnice po úmrtí dieťaťa, pohrebom a prázdnou detskou izbou. Začína často vo chvíľach, kým dieťa ešte žije a prebieha boj o záchranu jeho života. Začína strachom o zdravie a život dieťaťa, aj keď koniec ešte nie je evidentný. Práve v týchto chvíľach, najdôležitejšiu úlohu zohráva personál nemocnice (personál rýchlej záchrannej služby, personál oddelenia nemocnice, pediater a pod.). Sú to osoby prvého kontaktu, ľudia, ktorí informujú o zdravotnom stave, oznamujú závažné diagnózy, prípadne samotnú smrť.
Okrem ťažkej úlohy zachrániť život dieťaťa, stojí pred personálom nemocníc v prípade oznamovania ťažkej diagnózy resp. úmrtia dieťaťa nie menej ťažká úloha, povedať blízkym, plným očakávania a nádeje, zlú správu. Často si zdravotný personál ani neuvedomuje, že od spôsobu, akým sa to udeje, v mnohom závisí ako bude prebiehať akceptácia ťažkej diagnózy, resp. úmrtia dieťaťa, samotný proces smútenia a do akej miery sa rodina vysporiada so situáciou, v ktorej sa ocitla.
Nemocničný personál často nemá potrebné vzdelanie a vhodné podmienky na to, aby uvedené situácie profesionálne zvládal a tak ostáva jediné, spoliehať sa na ich osobnostnú výbavu, schopnosť efektívne komunikovať, načúvať... Lenže nie každý zdravotník má dar empatie, potrebné vedomosti a skúsenosti. Niekoľko nevhodných slov, nesprávnych gest môže mať až príliš závažné následky na to, aby sme zvládnutie danej situácie ponechali na náhodu, že komunikáciu s rodičmi „nejako“ zvládnu.
Nový projekt Detského fondu Slovenskej republiky, ktorý sme nazvali Aj oni sú naše deti má prispieť k efektívnej komunikácii medzi lekárom, resp. zdravotníckym personálom a rodičom v situáciách, keď zomiera detský pacient. Projekt má umožniť personálu nemocníc a rodičom, aby čo najprijateľnejšie a najefektívnejšie zvládali poskytovanie a prijímanie správy o ťažkej diagnóze resp. úmrtí dieťaťa.
Súčasne chceme upozorniť na fakt, že dieťa ostáva dieťaťom a rodič rodičom bez ohľadu na úmrtie pacienta. Kým mnohé medzinárodné dokumenty chránia práva rodičov a detí, osirelí rodičia často uvádzajú, že od okamihu úmrtia ich detí už málo kto sa k nim správa ako k rodičom (napr. neposkytujú im dostatok informácií o tom, čo sa s dieťaťom bude ďalej diať – prevoz k súdnemu patológovi, pitva, prevzatie pohrebnou službou atď.). Nechápu ich rodičovské pudy, ktoré napriek úmrtiu dieťaťa v rodičoch pretrvávajú – potreba rozlúčiť sa s dieťaťom, pobozkať ho, pohladiť ho, urobiť mu radosť dôstojnou rozlúčkou, priniesť mu obľúbenú hračku, dať mu cumlík....
Týmto projektom chceme tiež prispieť k zlepšeniu životnej situácie rodičov, ktorí prežili úmrtie svojho dieťaťa aj tým, že pomôžeme ich okoliu prelomiť komunikačné bariéry, že poskytneme všetkým dotknutým stranám potrebné informácie o efektívnej komunikácii a tak umožníme rodičom, aby naďalej boli rodičia, aj keď v zmenenej podobe.

V rámci projektu plánujeme:
· Poskytnúť rodičom a blízkym osobám formou brožúry potrebné informácie, ktoré sú dôležité pre správne zvládnutie prvej fázy procesu smútenia, ale ktoré v prvom momente po oznámení ťažkej diagnózy resp. úmrtia dieťaťa nie sú väčšinou schopní absorbovať (napr. čo majú vybaviť, aký je nasledovný postup, kto im môže pomôcť, na koho sa majú obrátiť, čo ich čaká).
· Umožniť zdravotnému personálu, aby formou vzdelávania získal potrebné informácie a zručnosti v oblasti poskytovania informácií o ťažkých diagnózach resp. úmrtí dieťaťa.
· Poskytnúť oddeleniam informačný materiál, ktorý obsahuje zhrnutie základných informácií o optimálnom spôsobe podávania správ o ťažkých diagnózach resp. úmrtí dieťaťa.
· Vypracovať štandardy správania sa zdravotného personálu v prípade poskytovania informácií o ťažkých diagnózach resp. úmrtí dieťaťa, ktoré budú vychádzať zo špecifík a možností jednotlivých oddelení a potrieb rodičov a blízkych osôb.
· Vytvoriť web stránku, na ktorej budú umiestnené informácie pre rodičov, zdravotný personál a všetkých záujemcov o smútkové poradenstvo. Zároveň prostredníctvom diskusného fóra umožniť ľuďom, aby navzájom diskutovali, vymieňali si skúsenosti, podporovali sa a komunikovali o svojich emóciách.

Povedali k projektu Aj oni sú naše deti:

Ing. Alena Synková, CSc., riaditeľka Detského fondu Slovenskej republiky: „Detský fond sa od svojho vzniku svojimi aktivitami snaží pomáhať v oblastiach, ktoré z nášho pohľadu je potrebné riešiť. Verím, že projekt Aj oni sú naše deti pomôže rodinám v ich veľmi ťažkej situácii akou strata dieťaťa je.“
Mgr. Vesna Korošová, PhD., koordinátorka projektu, psychológ, pracuje v oblasti sociálnej psychológie a komunikológie: „Jedinečnosť projektu Aj oni sú naše deti nevidím len v praktickej pomoci rodinám, ktoré stratili dieťa a vo vzdelávaní zdravotníckeho personálu. Širším cieľom tohto projektu je odtabuizovať smrť v súčasnej spoločnosti, otvárať túto tému a venovať sa jej na laickej, aj na odbornej úrovni.“
Mgr. Mária Andrášiová, PhD., klinický psychológ a psychoterapeut, pracuje ako terapeut v súkromnej praxi, so zameraním na onkologickú problematiku a smútkové poradenstvo: „Rodičia sú v období, kedy zomrie ich dieťa, vystavení obrovskému stresu a emočnej záťaži. Sú v šoku, zavalení bolesťou, smútkom a mnohými ďalšími pocitmi pod vplyvom ktorých je veľmi náročné zorientovať sa v tom, čo všetko je potrebné bezprostredne po úmrtí dieťaťa zariadiť a pomoc okolia v tomto smere nie zriedka zlyháva. Cieľom projektu je pomôcť rodičom v tejto náročnej situácii.
MUDr. Martin Záhorec, detský kardiológ, intenzivista, zástupca primára na Oddelení anestézie a intenzívnej medicíny v Detskom kardiocentre v Bratislave: „Komunikácia s rodinou umierajúceho dieťaťa je mimoriadne náročnou a zodpovednou úlohou, na ktorú treba byť pripravený. Jednou z hlavných ambícií projektu je zlepšiť pripravenosť zdravotníckych pracovníkov v tejto oblasti, a to formou odborných brožúrok a seminárov.“

Detský fond Slovenskej republiky
je občianske združenie (založené r.1990), ktoré konkrétnymi aktivitami chráni práva dieťaťa. Medzi hlavné aktivity patrí: pomoc deťom so zdravotným postihnutím prispievaním na kompenzačné pomôcky (KONTO BARIÉRY), organizuje kampane za zníženie úrazov detí (ABY DETI NEZOMIERALI), pomáha sociálne ohrozeným skupinám (MIXKLUB – nízkoprahové zariadenie pre deti, MIXÁČIK - nízkoprahové rodinné centrum) – viac informácií o aktivitách na www.dfsr.sk.

Kontakt pre média:
Alena Synková, Detský fond Slovenskej republiky, Západná 2, 821 02 Bratislava, tel.: 02/4363 4354, e-mail: dfsr@dfsr.sk