Deti v školách jedia väčšinou zahraničnú hydinu

BRATISLAVA 8. septembra (WEBNOVINY) - Iba malá časť školských stravovacích zariadení odoberá hydinu od slovenských producentov. Vyplýva to z výsledkov prieskumov Únie hydinárov Slovenska (ÚHS).


Ako informovala únia na tlačovej besede, v Nitrianskom kraji, kde sídlia dvaja výrobcovia, nakupuje podľa ÚHS domácu hydinu len 8 % školských jedální, ostatná pochádza väčšinou z dovozu. V ostatných krajoch je tento podiel ešte nižší.

Domáci výrobcovia upozorňujú, že do týchto zariadení sa tak môže dostať mäso neznámeho pôvodu, pri ktorom nie je stopercentná istota zdravotnej neškodnosti.

Ako príklad uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Hyza Karol Ponesz nález v poľskom mäse, ktoré obsahovalo antibiotiká slúžiace na liečbu syfilisu a chlamýdií. Dodal, že vedúci školských jedální ani nemajú možnosť kontroly nakupovaného tovaru.


Cenami nemôžu konkurovať

Hydinári vidia rozpor medzi verejným obstarávaním mäsa pre školské jedálne a jeho kvalitou.

V prípade, že jediným rozhodovacím kritériom je najnižšia cena, slovenskí producenti hydiny nestačia konkurovať mäsu z dovozu, teda hlavne z Poľska alebo Brazílie.

To je podľa výrobcov často nekvalitnejšie, prípadne obsahuje veľký objem vody a následne nevyhovuje výživovým hodnotám, ktoré sú stanovené v receptúrach školských stravovacích zariadení.

Riešením, ktoré ÚHS navrhuje, je vyňatie školských jedální zo zákona o verejnom obstarávaní.

"Štát prispieva iba na fungovanie prevádzky a réžiu školských jedální," konštatoval riaditeľ ÚHS Daniel Molnár. Navrhuje, aby o výbere dodávateľov rozhodovali rodičia, ktorí svojim deťom platia stravné a nie tender.

V prípade, že to nebude možné, navrhujú hydinári zvýšiť limit na podprahové zákazky zo súčasných 10 tis. eur na 20 tis. eur. Táto hranica patrí medzi najnižšie v Európskej Únii (EÚ), a tým pádom sa podľa Molnára verejné obstarávanie vzťahuje na všetky zariadenia s viac ako 50 stravníkmi.


Hydinárom ide o kvalitu

K ďalším požiadavkám ÚHS patrí to, aby sa kandidáti vo verejnom obstarávaní museli preukázať rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy o schválení prevádzky hydinového bitúnku.

"Tam je záruka toho, že hydina pôjde priamo od výrobcu bez toho, aby sa tam dostalo mäso od prebaľovačov a rozrabkární, ktoré distribuujú zahraničnú hydinu," doplnil Molnár.

Generálny riaditeľ spoločnosti Hyza Karol Ponesz uviedol, že v záujme hydinárov nie je to, aby rodičia odhlasovali svoje deti z obedov, ale aby viac dbali o kvalitu stravy svojich detí.

Tvrdenia, že výrobcovia hydiny sa snažia zlepšiť svoje postavenie na úkor výrobkov z dovozu, Ponesz odmieta. Bráni sa tým, že ÚHS na tento stav upozorňovala ešte pred medializáciou početných škandálov s poľskými potravinami a zdražovaním vstupov do výroby.


Minister Jahnátek súhlasí

Minister pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Ľubomír Jahnátek sa s tvrdeniami hydinárov stotožnil.

Potvrdil, že problém nekvalitných potravín sa netýka len detí, ktoré sa stravujú v školských jedálňach ale celého potravinárskeho sektora. Vyzval prevádzkovateľov stravovacích zariadení, aby sa snažili zabezpečiť používanie domácich produktov.

Za nevyhovujúci označil Jahnátek parameter najnižšej ceny pri verejnom obstarávaní potravín pre školské zariadenia, ktorý im určuje zákon.

Doplnil, že prevádzkovatelia majú zatiaľ možnosť nastaviť pomocné parametre, ktorými vylúčia nekvalitných dodávateľov. V praxi však podľa jeho slov využíva túto možnosť iba málo prevádzkovateľov. Zdražovania stravného v dôsledku nákupu potravín od domácich výrobcov sa minister neobáva. Rodičia by totiž podľa neho dbali o to, aby jedálne nákupy zbytočne nepredražovali.

Za najrýchlejšie riešenie tohto problému považuje šéf rezortu pôdohospodárstva zriadenie separátneho účtu na nákup potravín, ktorý budú mať pod kontrolou rodičia detí. Vedúci jedálne bude následne na rodičovskom združení zodpovedať za hospodárenie s týmito prostriedkami a kvalitu podávaného jedla.

Systémovo chce Jahnátek problém riešiť vyňatím zo zákona o verejnom obstarávaní alebo zvýšením limitu pre podprahové zákazky na 20 až 30 tis. eur podľa vzoru okolitých krajín Európskej únie.