Deti prijímajú nevyváženú stravu a málo sa pohybujú

 

  Aj to sú výsledky prieskumu, ktorý sa od roku 2007 uskutočňuje na pôde Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v spolupráci s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave. Medzi najvážnejšie nedostatky vyplývajúce z prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo takmer šesťtisíc detí vo veku od šesť do 16 rokov, patrí tiež nedostatočné zastúpenie vápnika v strave, ako aj nízky príjem zinku, medi či mastných kyselín s dlhým reťazcom. Negatívnym javom je aj vysoké zastúpenie jednoduchých cukrov v strave, informovala na dnešnej tlačovej konferencii Katarína Babinská z Lekárskej fakulty UK. "Správna výživa je predpokladom normálneho rastu a vývinu dieťaťa," vysvetlila dôvod realizovanej štúdie. "Druhá vlna prieskumu prináša odpoveď na to, aká je úroveň príjmu ochranných živín u školákov, najmä vitamínov, minerálnych látok a vlákniny," uviedla Babinská. Obsah výživných látok v strave ovplyvňuje zdravotný stav, odolnosť, telesnú a duševnú výkonnosť, dĺžku života a pocit pohody.


Výsledky prieskumu sú dôležité aj v súvislosti s narastajúcim výskytom obezity vo svete i na Slovensku. "U nás je obéznych asi desať percent detí," uviedol jeden z tvorcov štúdie László Kovács. Optimálna strava by sa mala začať raňajkami, ktoré dnes vynecháva 39 percent detí na Slovensku. V strave by nemalo chýbať mlieko a mliečne výrobky, nevyhnutné sú aj rastlinné tuky a oleje, ktoré obsahujú esenciálne mastné kyseliny. Telo si ich nedokáže vytvoriť, a pritom zohrávajú dôležitú úlohu pri správnom vytváraní a fungovaní bunkových membrán. Vplývajú aj na vývoj nervového systému a na duševné funkcie dieťaťa. Zabúdať by rodičia nemali na dohľad nad konzumáciou dostatočného množstva ovocia a zeleniny, ktorá je zdrojom vápnika. Babinská tiež odporúča konzumáciu väčšieho množstva rýb, celozrnných výrobkov a menej sladených nápojov.

Prieskum priniesol aj pozitívne výsledky. Príjem vlákniny dosahuje odporúčanú dávku a v porovnaní s minulosťou sa dosiahol aj optimálny príjem vitamínu C. Na rozdiel od chlapcov, príjem tukov u dievčat neprekračuje odporúčanú hodnotu.

Ďalšia časť prieskumu sa zamerala na pohybové aktivity detí vo veku od šesť do 17 rokov. Výsledky odhalili, že 92 percent z asi 3 000 opýtaných raz týždenne športuje, menej ako dve tretiny detí chodia na športový krúžok. Mládež sa viac venuje sedavým aktivitám ako športu. V priemere strávi 2,3 hodiny denne pozeraním televízie a 1,4 hodiny denne pred počítačom. Spolu sa opýtaní venujú sedavej činnosti v priemere 5,3 hodiny denne. Negatívne účinky má aj vozenie detí do školy a predlžovanie času, ktorý deti trávia učením. Dobré je, že deti na vidieku stále uprednostňujú rekreačný pohyb pred hrou na počítači, informovala Eva Vitáriušová z DFNsP. Pohyb pritom zvyšuje ukladanie vápnika v kostiach, rozvíja sociálne zručnosti dieťaťa, podporuje spoločný rodinný život a je významným faktorom v boji proti stresu, uviedla Vitáriušová. Podľa odborníkov je potrebné venovať sa minimálne 60 minút denne stredne namáhavej fyzickej aktivite a aspoň dve hodiny denne stráviť na čerstvom vzduchu. Rodičia by mali podporovať prirodzenú aktivitu detí: tanec, bicyklovanie alebo chôdzu. Ako uviedla Vitáriušová, dôležité je aj vytvoriť priestor pre športové aktivity, napríklad výstavbou ihrísk pre deti a mládež.

SITA