Desiatky húb môžu spôsobiť smrť. Viete ich rozoznávať?

Bratislava/Prievidza 12. októbra (TASR) – Základným predpokladom pre praktického hubára je vedieť spoľahlivo rozlíšiť jedlé, nejedlé a jedovaté huby. Tvrdí to popredný slovenský odborník v oblasti fytopatológie a mykológie Anton Janitor. Hubárske výstavy sú podľa neho najlepšou formou, ako sa to naučiť. Tam totiž ľudia vidia celú tú rozmanitosť, farebnú i tvarovú pestrosť plodníc, už však presne určených a zaradených podľa druhu a vhodnosti na konzumáciu.


Janitor pripomína, že Slovensko je rajom pre huby. Približne 150 druhov je z nich prvotriedne jedlých, asi 200 druhov je nejedlých pre ich konzistenciu alebo horkú či štipľavú chuť. Nie sú však jedovaté. Takých húb, ktoré môžu po konzumácii spôsobiť smrť, je len niekoľko desiatok druhov. Okrem toho niektoré už svojím vzhľadom nelákajú na zber.

Napríklad taký pavučinovec plyšový, ktorý obsahuje toxíny rozrušujúce tkanivo obličiek. Otrava sa prejaví niekedy až tri týždne po konzumácii. Málokto si ho však vloží do košíka. Jednoznačne však hubári musia poznať základné znaky muchotrávok - zelenej, končistej a bielej, pretože majú na svedomí mnoho životov. Málo skúsení hubári si ich totiž môžu pomýliť s niektorými jedlými druhmi.

Hubárske atlasy sú na spoznávanie húb najdôležitejšou formou. Mykológovia však upozorňujú, že na určenie húb nepostačuje iba porovnávanie s fotografiou v knihe. Plodnice húb, aj toho istého druhu, sa čiastočne odlišujú farebným odtieňom, niekedy aj tvarom, podľa toho, kde rastú. Dôležité je dôsledne si prečítať aj popis huby, kde sa uvádzajú všetky znaky aj varianty, podľa ktorých sa dá huba rozoznať. Napriek tomu len tí najskúsenejší mykológovia dokážu spoľahlivo určiť len okolo 500 – 600 druhov. Vo väčšine prípadov sa to dá určiť len pomocou mikroskopu.

„Vďaka vhodným klimatickým podmienkam odhadom u nás rastie päť- až šesťtisíc druhov húb. Je to obrovské bohatstvo, pretože huby sú doteraz najmenej preskúmané, napríklad v porovnaní s rastlinami. Nie je to len z kulinárskeho hľadiska, ale aj z medicínskeho. Je známe, že niektoré druhy húb obsahujú protirakovinové látky alebo podporujúce imunitný systém človeka. To si však vyžaduje ich ďalšie skúmanie,“ vysvetľuje Janitor. Zdôrazňuje aj obrovský význam húb pre udržiavanie rovnováhy v prírode.

Huby v prvom rade rozkladajú organickú hmotu, odumreté drevo, lístie aj živočíchov a premieňajú ich späť na živiny. Bez pričinenia húb by sa v prírode zastavil kolobeh látok a energie. Okrem toho niektoré huby žijú v tesnej väzbe so stromami a inými rastlinami, v takzvanej mykoríze. Takéto huby zlepšujú zdravotný stav stromov, pomáhajú pri ich zakoreňovaní alebo chránia pred parazitmi. Na druhej strane stromy podporujú rast húb. Aj preto niektoré huby nájdeme iba pod určitými stromami.

„Každý lesník, horár povie, že iba ten les je zdravý, kde rastie veľa húb,“ dodáva mykológ. Pritom zdôrazňuje, že huby si zaslúžia aj ochranu. „Dosť zla dokážu narobiť aj novinári, keď propagujú chaotický zber húb v sezóne, keď začnú hojnejšie rásť. Huby nie sú kaleráby. Aj pri ich zbere je treba dodržiavať určitú kultúru. Plodnica huby je vlastne iba jej reprodukčný orgán. Huba je v podstate rozľahlé mycélium, ktoré sa rozkladá plytko pod povrchom. Preto im najviac škodí ušliapavanie vrstvy rozkladajúceho sa lístia či ihličia aj zbytočné rozhrabávanie v snahe nájsť aj tie najmenšie plodnice. Skutočný hubár hubu opatrne vykrúti z podhubia aj s hlúbikom, aby sa čo najmenej poškodilo podhubie. Jamku potom prihrnie, aby sa zbytočne nevysušovalo,“ mieni Janitor.

Priznáva sa, že pre neho je les katedrálou prírody. Preto ho mrzí, ak nachádza v lese poodhadzované plastové fľaše, plechovice, ba aj sklené obaly od nápojov, ktoré tam nechali neporiadni ľudia. Takto znečistený les je hanbou hubárov.

Pre mnohých hubárov je však hubárska vychádzka užitočným a zdraviu prospešným pohybom v lone prírody. Skúsený hubár a amatérsky mykológ Pavol Hložanský z Prievidze tvrdí, že hoci má ako iní radosť, ak huby rastú vo veľkom a rýchlo nazbiera plný košík, ale najradšej má takú vychádzku, keď rastie veľa druhov. Zbiera totiž mnohé jedlé huby, ktoré iní podceňujú a nezbierajú. Takže veľmi zriedka odchádza z lesa s prázdnym košíkom.

Presvedčil už veľa svojich priateľov, aby nenechávali v lese niektoré chutné huby, ktoré rastú vtedy, keď je málo dubákov, kozákov alebo masliakov. Pritom hubová polievka či praženica je najchutnejšia, ak je v nej najmenej desať druhov jedlých húb. Preto učí, ako bezpečne rozoznať chrumkavé a veľmi chutné plávky, lieviky trúbkovité, na dreve rastúci a v mladosti lahodný sírovec obyčajný alebo pod borovicami voňavú kučierku veľkú. Že sa tiež oplatí ochutnať vejárovec obrovský alebo koralovec bukový či sliziak mazľavý. Pritom upozorňuje svoje okolie aj na výskyt jedovatých muchotrávok. Neraz náročky prinesie v košíku pekný exemplár muchotrávky zelenej a čaká, či ho niekto upozorní, že tam má smrteľne jedovatú hubu. Nie vždy si to niekto všimne.

Radí, že aj keď huby rastú tak dobre ako na hornej Nitre v posledných dňoch a les je plný hubárov, nemusí sa hubár nechať odradiť, ak nájde odrezky húb, ktoré tam našiel niekto pred ním. Veľmi často stačí sa ešte dobre porozhliadnuť. Huby sa vedia dobre maskovať. Veľakrát nachádza huby na pokraji hory alebo na menej prístupných miestach. Väčšina hubárov totiž chodieva iba po zverou vyšliapaných chodníkoch. „Aj ja odsudzujem, aj sa veľmi čudujem takým hubárom, ktorí si prinesú do lesa jedlo alebo nápoje a obaly jednoducho odhodia. Les predsa nie je odpadkový kôš. Nie je to dobrá vizitka nás hubárov,“ uzatvára Hložanský.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR