Dejiny gymnázia v Hnúšti siahajú do roku 1933

Hnúšťa 17. septembra (TASR) – Históriu Gymnázia Mateja Hrebendu v Hnúšti v okrese Rimavská Sobota možno datovať od roku 1933. Ako TASR informovala jeho riaditeľka Margita Féderová, v uvedenom roku vznikla v meste štátna meštianska škola, ktorá je predchodcom gymnázia, a tohto roku preto oslavujú 85. výročie existencie.


"Po druhej svetovej vojne bola škola premenovaná na 11-ročnú strednú školu, z ktorej sa neskôr stala stredná všeobecnovzdelávacia škola. V roku 1969 došlo k ďalšej zmene, keď boli zriadené prvé triedy gymnaziálneho štúdia," priblížila najstaršie dejiny školy riaditeľka. Školu podľa jej slov navštevovali žiaci z celej Rimavskej doliny, od Čerenčian až po Hačavu.

Jedným z typickým znakov hnúšťanského gymnázia je jeho budova, ktorú začali stavať v roku 1942 a dokončená bola o štyri roky neskôr. "Na jej výstavbu sa museli zložiť občania mesta i okolitých dedín. V dobovej kronike sa uvádza, že mali voči tomu dosť veľké protesty, pretože finančné náklady na stavbu boli vyčíslené na vyše päť miliónov korún. Mnohí tvrdili, že obce sa zadlžia a škola je vraj veľmi prepychová," poznamenala Féderová.

Výstavbe novej školskej budovy však protesty nezabránili a v januári 1941 bolo schválené stavebné miesto pri hradskej Putnok – Brezno, na pozemku, ktorý patril evanjelickej cirkvi. Na to obdobie bola škola skutočne nadštandardne vybavená, nechýbali napríklad školský rozhlas, ústredné kúrenie s kotolňou, vodovodné potrubie v celej budove, kanalizácia či splachovacie WC, ktoré vtedy neboli samozrejmosťou. Nová budova nahradila pôvodný nevyhovujúci objekt takzvaného slúžnovského domu, ktorý bol využívaný na školské účely do tých čias. Postavený však bol len z nepálených tehál a trpel vlhkosťou.

Nová školská budova slúži svojmu účelu dodnes a aj podľa vtedajších pedagógov to bol oproti pôvodnej starej budove významný posun k lepšiemu. "Novostavba školy ešte nie je dokončená, ale predsa lepšia, zdravšia, teplejšia. Triedy sú vzdušné, svetlé a teplé. Práca je radostnejšia," uvádza sa v kronike Štátnej meštianskej školy v Hnúšti z roku 1946. Od 1. októbra 1949 bola pri škole otvorená aj štátna školská jedáleň.

Významným míľnikom v dejinách gymnázia bol rok 1996. Ministerstvo školstva vtedy pri príležitosti 200. výročia narodenia národného buditeľa a kolportéra kníh Mateja Hrebendu prepožičalo škole čestný názov Gymnázium Mateja Hrebendu. Tento šíriteľ osvety prežil podstatnú časť svojho života v dedine Hačava, ktorá je dnes miestnou časťou Hnúšte.

Žiaci gymnázia v Hnúšti sa venujú aplikovanej ekonómii i bedmintonu

Bedmintonový klub, ktorého členovia opakovane štartovali na majstrovstvách sveta, voliteľný predmet aplikovaná ekonómia či organizácia divadelných predstavení. Tým všetkým sa môže pochváliť Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti v Rimavskosobotskom okrese.

Spomínanú školu v súčasnosti navštevuje 144 žiakov, ktorým sa venuje 15 pedagógov vrátane riaditeľky a jej zástupkyne. „V minulosti sme museli z dôvodu znižovania počtu žiakov aj prepúšťať, na súčasný počet študentov však aktuálny stav plne postačuje," uviedla riaditeľka gymnázia Margita Féderová.

Podobne ako v iných regiónoch, aj v Hnúšti podľa jej slov pociťujú istý nedostatok pedagógov. „Tento školský rok sme s tým ešte nemali problém, ale budúci odchádza naša fyzikárka do dôchodku a je veľmi ťažké zohnať učiteľa, ktorý má kombináciu fyzika-chémia," podotkla riaditeľka.




Škola ponúka študentom štvorročné i osemročné štúdium. „V poslednej dobe je však o štvorročné minimálny záujem. Pri osemročnom štúdiu ale musíme rešpektovať zákonné obmedzenie, podľa ktorého naň môže ísť len päť percent absolventov daného ročníka," vysvetlila Féderová, podľa ktorej preto záujem v tomto smere niekedy prevyšuje možnosti školy.

Jednou z ponúk gymnázia pre študentov je voliteľný predmet aplikovaná ekonómia. „Na našej škole ho vyučujeme už 15 rokov. Zaujímavý je tým, že žiaci majú možnosť založiť študentskú firmu, ktorá funguje každoročne od septembra do mája. Musia si zvoliť jej názov, manažment, stanovy i podnikateľský plán, ktorý musia plniť. Je to vlastne simulovaná akciová spoločnosť, preto potrebujú získať akcionárov a ich peniaze zhodnocovať," ozrejmila zástupkyňa riaditeľky Blažena Hrušková.

Svoje výsledky v rámci tohto predmetu žiaci každoročne prezentujú na veľtrhu študentských spoločností. „Zaznamenali sme už úspechy, napríklad s výrobkami našich študentov - šatami a kabelkami, vyrobenými z novín. Mali veľký úspech a žiaci za ne získali na spomínanom veľtrhu ocenenie," priblížila Hrušková s tým, že za absolvovanie predmetu a svoju činnosť dostávajú študenti certifikáty. „Môžu im neskôr pomôcť pri hľadaní brigády či zamestnania," dodala.

Ďalšou z príležitostí, ktoré škola ponúka študentom, je možnosť nacvičiť počas druhého ročníka divadelné predstavenie. „Všetko si organizujú sami, sú režisérmi, scénografmi aj hercami. Podarilo sa nám takto usporiadať už niekoľko pekných predstavení," povedala Hrušková.

Zo športovej oblasti je zaujímavosťou školy bedmintonový klub, ktorý pri gymnáziu funguje od roku 2011. „Začínali sme s piatimi alebo šiestimi deťmi, ale ešte v priebehu prvého roka sa počet aktívnych hráčov rozrástol na 18. Väčšina sú práve žiaci gymnázia. Okrem nich však chodia aj neregistrovaní hráči," priblížila trénerka prvej kvalifikačnej triedy Miroslava Pevná.

Hráči klubu sa podľa jej slov zapájajú do súťaží, ktoré na školách organizuje Slovenská asociácia športu a v rámci klubov sa zúčastňujú aj podujatí, organizovaných Slovenským klubom bedmintonu. „Každoročne sme minimálne v dvoch kategóriách účastníkmi Majstrovstiev Slovenska škôl. Okrem toho sme boli trikrát na Majstrovstvách sveta v bedmintone," doplnila Pevná.

Gymnázium v Hnúšti je aktívne v projektoch

Úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu na Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti v Rimavskosobotskom okrese zvyšujú okrem iného i rozličné projekty, do ktorých sa jeho študenti často zapájajú. TASR o tom informovala riaditeľka školy Margita Féderová s tým, že jedným z aktuálnych projektov je Banskobystrická malá školská reforma, ktorú finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK).

"Do tohto projektu sa zapojilo len 13 škôl v našom kraji. Jeho podstatou je, že na vyučovanie predmetov informatika a biológia chodia do vybraných tried odborníci z praxe a za prítomnosti pedagóga vyučujú programovanie a genetiku," objasnila riaditeľka s tým, že projekt sa uskutočňuje v spolupráci s občianskym združením Harpúna.



Z ostatných projektov je to napríklad Educate Slovakia, v rámci ktorého sa na hodinách angličtiny v škole začiatkom tohto roka zúčastňovali dvaja stážisti z Brazílie a Indonézie a prezentovali žiakom reálie svojich krajín. Ďalší projekt mal názov 1234 nie je bezpečné heslo a jeho zámerom bolo poukázať na nástrahy sociálnych sietí a súvisiacu možnú stratu súkromia.

Iné dva projekty boli zamerané na životné prostredie. V rámci prvého s názvom Tajný život mesta II mali študenti objavovať prírodné krásy, ktoré sa ukrývajú priamo v Hnúšti. Druhý projekt, O päť minút 12, poukazoval na celosvetový problém hromadenia plastového odpadu v oceánoch a možnosti jeho riešenia.

Na hnúšťanskom gymnáziu počas jeho 85-ročnej histórie študovali mnohé osobnosti, ktoré sa neskôr uplatnili ako politici, vedci, umelci, lekári či pedagógovia. Do prvej skupiny patrí napríklad bývalý minister sociálnych vecí Ľudovít Kaník či aktuálny poslanec Národnej rady SR a primátor Hnúšte Michal Bagačka.

Z vedeckej oblasti patrí medzi bývalých študentov Štefan Pasiar, ktorý v druhej polovici 20. storočia pôsobil ako vedúci katedry knihovedy a vedeckých informácií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, či biochemik Ján Sudor, autor patentov v oblasti molekulárnej biochémie a medicíny. Spomedzi umelcov sa do zoznamu zaraďuje akademický maliar Vladimír Kadera či televízna a rozhlasová komička Elena Vacvalová.

Ako pre TASR uviedol Bagačka, ktorý hnúšťanské gymnázium navštevoval v rokoch 1977 až 1981, v jeho triede bolo veľa športovcov a školu reprezentovali vo volejbale či basketbale. "Mali sme tiež založenú hudobnú skupinu Galaxia, v ktorej som hral na gitare. Po poobediach sme skúšali na takej aparatúre, na ktorej trčali všetky možné drôty, čo by dnes z hľadiska bezpečnosti asi nebolo mysliteľné," zaspomínal si s úsmevom primátor Hnúšte, ktorý má podľa vlastných slov na školu príjemné spomienky aj z dôvodu, že si tam našiel svoju manželku.

Z pohľadu primátora a poslanca Zastupiteľstva BBSK vníma okrem iného znižovanie počtu žiakov, ku ktorému postupne došlo hlavne po revolúcii. "S týmto poklesom je spojená aj skutočnosť, že kedysi nebol problém vytvoriť v jednom ročníku dve triedy, v ktorých bolo aj vyše 30 žiakov. Dnes ich je v triede niekedy aj menej ako 20," konštatoval Bagačka s tým, že pokles spôsobuje aj výpadky vo financovaní. "Som však pevne presvedčený, že naše gymnázium bude aj naďalej pokračovať vo svojej činnosti," uzavrel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR