Definícia nelegálnej práce ostáva, návrh opozície neprešiel

Bratislava 16. mája (TASR) - Definícia pojmu nelegálne zamestnávanie sa nezmení a nezmierni. Takúto úpravu navrhovala skupina poslancov Jozef Mihál (nezaradený), Jana Kiššová a Eugen Jurzyca (obaja SaS) v novele zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.


Plénum Národnej rady (NR) SR ju však pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania. Poslanci návrh odôvodňovali tým, že podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP).

"A to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany Inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni," opísali predkladatelia. Myslia si preto, že pokiaľ Inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu a pod., a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do SP, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie. A to len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo napríklad hodinu po tom, ako začal pracovať.

Podľa platného zákona je však podľa poslancov takýto prípad definovaný ako nelegálne zamestnávanie. "Ide o neprimeranú tvrdosť zákona. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce," navrhovali zákonodarcovia.

V praxi sa totiž podľa nich často stáva, že zamestnávateľ prihlási zamestnanca do SP neskoro preto, lebo zodpovedná mzdová účtovníčka z rôznych dôvodov, napríklad pre ochorenie dieťaťa, prišla do práce neskoro, a preto neskoro prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne. "V takýchto prípadoch rozhodne nie je spravodlivé viniť zamestnávateľa zo zamestnávania načierno, udeľovať mu pokutu a okrem iného zneprístupniť mu možnosť uchádzať sa o verejné zákazky," argumentovali predkladatelia.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR