Deficit verejných financií vlani dosiahol 1,477 mld. eur

BRATISLAVA 1. mája (WEBNOVINY) - Verejná správa na Slovensku vykázala v minulom roku podľa predbežných údajov deficit hospodárenia na úrovni 1,477 mld. eur. V pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) to predstavuje 2,2 %, čo znamená oproti rozpočtovanému schodku výsledok lepší o 0,1 percentuálneho bodu. Ako ďalej vyplýva z návrhu záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2008, ktorým sa bude zaoberať vládny kabinet, celkové príjmy verejnej správy v minulom roku dosiahli 23,11 mld. eur a výdavky boli na úrovni 24,58 mld. eur. Na zlepšení sa podľa ministerstva financií podieľali v rozhodujúcej miere skutočné výsledky hospodárenia verejnej správy a vplyv rastu HDP bol zanedbateľný.


V samotnom štátnom rozpočte, ktorý zahŕňa hospodárenie štátnej správy, sa dosiahli príjmy vo výške 11,35 mld. eur a výdavky 12,06 mld. eur, čo znamenalo schodok na úrovni 704,2 mil. eur. "Navrhuje sa, aby schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte za rok 2008 bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov vo výške 619,7 mil. eur a prijatými úvermi vo výške 84,51 mil. eur," konštatuje sa v materiáli.

Pozitívny vývoj hospodárenia verejnej správy v roku 2008, ktorý sa prejavil v nižšom ako rozpočtovanom deficite verejných financií, pritom okrem iného ovplyvnil predovšetkým lepší výber poistného v Sociálnej poisťovni o 370 mil. eur. Na druhej strane negatívne sa na bilancii rozpočtu verejnej správy podpísalo hlavne prevzatie starých záväzkov štátu ešte z dávnej minulosti do dlhu Fondu národného majetku SR za nesplácané úvery podnikateľských subjektov vo výške 155 mil. eur.

Nižší schodok rozpočtu verejnej správy zároveň znamenal aj zníženie verejného, tzv. maastrichtského dlhu Slovenskej republiky. Ten podľa predbežných údajov rezortu financií dosiahol ku koncu minulého roka 18,613 mld. eur, čo predstavuje 27,6 % HDP. Oproti výške verejného dlhu z konca roka 2007 tak síce vlani nominálne vzrástol o 560,4 mil. eur, jeho pomer k HDP však poklesol o 1,8 percentuálneho bodu z 29,4 %. Spôsobil to predovšetkým výrazný medziročný nárast HDP, ktorý v bežných cenách vzrástol o 9,5 %, zatiaľ čo samotný dlh iba o 3,1 %.

SITA