Deficit verejných financií a verejný dlh eurozóny aj EÚ vlani klesli

Luxemburg 21. októbra (TASR) - Deficit verejných financií a verejný dlh eurozóny aj celej Európskej únie (EÚ) sa v roku 2018 v relatívnom vyjadrení znížili. Oznámil to v pondelok európsky štatistický úrad Eurostat.


Podľa najnovších údajov Eurostatu v roku 2018 sa deficit verejných financií vlani znížil na 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 0,9 % HDP v roku 2017. A v celej EÚ klesol na 0,7 % z 1 % HDP.

Zároveň pomer verejného dlhu k HDP do konca minulého roka klesol v eurozóne na 85,9 % z 87,8 % HDP na konci roku 2017 a v EÚ na 80,4 % z 82,1 %.

Eurostat pritom vychádzal z údajov, ktoré mu poskytli členské štáty EÚ v druhom oznámení v tomto roku v rámci postupu proti nadmernému schodku. Tieto čísla zahŕňajú aj údaje o vládnych výdavkoch a príjmoch.

Spresnené výsledky ukázali, že spomedzi štátov EÚ zaznamenali v roku 2018 rozpočtový prebytok Luxembursko (2,7 % HDP), Nemecko a Malta (v oboch 1,9 % HDP), Bulharsko (1,8 %), Holandsko (1,5 %), Česko (1,1 %), Grécko (1 %), Dánsko, Slovinsko a Švédsko (zhodne 0,8 %), Litva (0,6 %), Chorvátsko (0,3 %), Rakúsko (0,2 %) a Írsko (0,1 %). Dva členské štáty mali schodky rovné alebo vyššie ako povolený limit: Rumunsko (-3 %) a Cyprus (-4,4 %).

Na konci roku 2018 vykázali najmenší pomer verejného dlhu k HDP Estónsko (8,4 %), Luxembursko (21 %), Bulharsko (22,3 %), Česká republika (32,6 %), Litva (34,1 %) a Dánsko (34,2 %).

Štrnásť členských štátov malo ukazovateľ štátneho dlhu vyšší ako 60 % HDP, pričom najväčší dlh malo Grécko (181,2 %), po ktorom nasledujú Taliansko (134,8 %), Portugalsko (122,2 %), Cyprus (100,6 %), Belgicko (100 %), Francúzsko (98,4 %) a Španielsko (97,6 %).

V roku 2018 predstavovali vládne výdavky v eurozóne 47 % HDP a vládne príjmy 46,5 % HDP. V EÚ dosiahli výdavky 45,8 % a príjmy 45,1 % HDP. V obidvoch zónach verejné výdavky klesli, zatiaľ čo príjmy sa zvýšili.

Eurostat tiež siahol výhrady v prípade Maďarska ku kvalite údajov v súvislosti s klasifikáciou zásob uhľovodíkov Maďarskou asociáciou pre skladovanie uhľovodíkov a Maďarskou národnou bankou, ktoré boli zaradené do verejnej správy. Hlavne v dôsledku kombinovaného účinku týchto preklasifikácií sa dlh Maďarska v roku 2017 zvýšil o 0,4 percentuálneho bodu (p. b.) HDP a v rokoch 2015, 2016 a 2018 o 0,3 p. b., zatiaľ čo deficit bol v roku 2017 vyšší o 0,2 p. b. HDP a v rokoch 2015 a 2016 o 0,1 p. b.

A v prípade Slovenska sťahuje výhrady v súvislosti so zaznamenaním určitých výdavkov, ktoré vznikli vláde, po revízii vykonanej slovenskými štatistikmi, ktorá viedla k zvýšeniu deficitu o 0,2 % HDP v roku 2018.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR