DECEMBROVÉ NEBO: Dnes bol supermesiac, ešte nás potešia meteorické roje

Skoré stmievanie a dlhé noci sú veľkou výhodou zimných pozorovaní oblohy. Posledný mesiac v roku má pre zvedavých pozorovateľov pripravené meteorické roje aj prelety ISS.

Neprehliadnuteľný supermesiac

K prvému vesmírnemu úkazu nepotrebujeme žiadne hviezdne mapy, ďalekohľad, ani trpezlivosť. Iba čistú oblohu a chuť dívať sa. Tretieho decembra sa v plnej paráde predstaví tzv. supermesiac. A čo to presne znamená?

„Mesiac v splne bude o niečo bližšie k Zemi. Jeho dráha nie je kruhová, teda sa nenachádza vždy v rovnakej vzdialenosti od našej planéty. Niekedy je o čosi bližšie, inokedy zase ďalej. Teraz sa nebude síce nachádzať v tej úplne najbližšej vzdialenosti v tzv. perigeu, ale neďaleko neho. Mesiac na oblohe bude zdanlivo väčší a aj by mal byť o niečo jasnejší,“ vysvetľuje astronóm Juraj Tóth z FMFI UK v Bratislave.

Hoci nezopakuje skvostné divadlo z novembra 2016, otvorí decembrové nebo pre ďalšie vesmírne javy.

Záplava Geminíd

Zelenkavá, biela, modrá až žltá. Takéto jasné farebné záblesky predvedie v polovici decembra meteorický roj s názvom Geminidy. Sú jedným z najvýdatnejších a zároveň najpravidelnejších rojov, ktorých aktivita sa začína okolo 7. decembra a pozorovať ho môžeme až do 17. decembra. Vrcholiť v tomto roku bude vo večerných až skorých ranných hodinách z 13. na 14. decembra. Radiant, t.j. miesto, odkiaľ meteory na oblohe zdanlivo vylietavajú, sa nachádza v súhvezdí Blíženci.



Astronómovia predpovedajú krásne nebeské divadlo, pretože za hodinu môže trpezlivý pozorovateľ voľným okom vidieť až 120 meteorov. Zaujímavosťou je, že Geminidy prenikajú zo všetkých rojov najhlbšie do zemskej atmosféry a ich materským telesom nie je kométa, ale asteroid s označením 3200 Phaeton, uvádza na svojej stránke Astronomický ústav SAV.

Prvé správy o roji Geminidy sa objavili v roku 1862. V tom čase bol ale roj veľmi slabý a za hodinu mohli pozorovatelia uvidieť len okolo 30 meteorov. V 40. až 50. rokoch minulého storočia sa ich počet zdvojnásobil a podľa českého astronóma Petra Horálka dosahuje v súčasnosti svoje maximum. Na konci 21. storočia predpokladajú, že takmer úplne zmizne, keďže sa jeho materské teleso dostáva počas svojho putovania veľmi blízko k Slnku, ktoré z neho nemilosrdne odparuje jeho stavebný materiál.

Vianočné Urzidy

Skromné vesmírne a navyše aj predvianočné potešenie nám prinesie aj meteorický roj Urzidy. Pri ich pozorovaní si okrem teplého oblečenia pribaľte aj poriadnu dávku trpezlivosti, pretože patrí skôr medzi minoritné roje s výdatnosťou 5 – 10 meteorov za hodinu. V čase svojho maxima v noci z 21. na 22. decembra ich početnosť stúpne na 50 „lietavíc“ za hodinu. Radiant roja leží v súhvezdí Malý voz. Pozorovaniu nebude príliš prekážať ani Mesiac, ktorý bude tri dni po nove.

Materským telesom meteorického roja Urzidy je kométa s označením 8P/Tuttle. Objavil ju francúzsky astronóm P. F. A. Méchain 9. januára 1790. V tom období sa jej dráhu nepodarilo zmerať. Viac šťastia mal americký astronóm Horace Parnell Tuttle, po ktorom získala pomenovanie. Spozoroval ju 5. januára 1858 v zornom poli veľkého refraktoru.

Prefíkané planéty a majestátna hmlovina

S pozorovaním planét v decembri to bude trochu komplikovanejšie. Na rannej východnej oblohe ešte pred brieždením môžeme zahliadnuť Mars aj Jupiter. Ostatné sú v tomto ročnom období ťažšie pozorovateľné, pretože sa nachádzajú v blízkosti Slnka. Astronóm Juraj Tóth však ubezpečuje, že v budúcom roku „sa nám otvoria oveľa priaznivejšie možnosti pre pozorovanie planét.“

Decembrovej nočnej oblohe začínajú dominovať výrazné súhvezdia s jasnými hviezdami. „Patrí k nim Býk, Povozník, Perzeus, súhvezdie Veľký pes, kde sa nachádza najjasnejšia hviezda Sirius a zaujímavý je aj Orion,“ dodáva Tóth.



Práve mýtický bojovník ukrýva vo svojom meči jeden z najkrajších klenotov zimnej oblohy. Navyše za ním nemusíme cestovať do najtmavších oblastí krajiny, objavíme ho aj z prítmia mestských ulíc - je ním Veľká hmlovina v Orione.



Nájdeme ju veľmi jednoducho, pretože súhvezdie tvoria pomerne jasné hviezdy – pravé rameno vyznačuje hviezda Betelgeuse, ľavé Bellatrix, v pravom koleno svieti Rigel a v ľavom zase Saiph. Pomerne nápadná línia hviezd - Mintaka, Alnilam a Alnitak - vytvára bojovníkov opasok, na ktorom mu visí meč a práve v jeho strede môžeme pozorným okom alebo bežným ďalekohľadom vidieť slabšiu svetlú škvrnku.

Súhvezdie Orion zobrazuje mýtického bojovníka – syna Poseidóna a vynikajúcej lovkyne, ktorý v jednej ruke zviera štít a v druhej kyjak. Podľa starých mýtov ho mala v nemilosti Gaia – Matka Zem, pretože bezhlavo lovil zvieratá. Aby ho potrestala, vyslala naňho jedovatého škorpióna. Zaujímavosťou je, že kým jedno súhvezdia zapadá za horizont, druhé vychádza na oblohu ako pripomienka ich večného súboja.

Nájdi ISS

Ak na večernej oblohe spozorujete pohybujúci sa jasný bod a zo zoznamu spoľahlivo vyškrtnete lampióny šťastia, lietadlá a UFO, zrejme ste videli Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Ide o najväčšie umelé teleso umiestnené na obežnej dráhe Zeme vo výške viac ako 400 kilometrov, ktoré je viditeľné voľným okom.



Jasnosťou sa podobá Venuši a jej prelet môžeme pozorovať aj niekoľko minút, potom však mizne v zemskom tieni. ISS obehne našu planétu približne 15-krát za deň. Jeden oblet jej trvá 92 minút a môžeme ju pomerne ľahko pozorovať z ktoréhokoľvek miesta na Zemi. Keďže sa aj naša planéta otáča okolo svojej osi, nevidíme ISS v rovnakom čase z rovnakého miesta. Pomôcť nám môže napríklad stránka www.heavens-above.com, kde po zadaní potrebných parametrov môžeme zistiť, kde sa ISS, prípadne iné zaujímavé vesmírne telesá práve nachádzajú, resp. kedy ich môžeme pozorovať z nášho územia.