Deblisti Škantárovci s väčšou motiváciou a chuťou na miestenku do Ria

Bratislava 12. novembra (TASR) - Slovenský vodný slalom v uplynulej sezóne zaznamenal prerod. Strojcami úspechov neboli bezvýhradne osvedčené mená velikánov a olympijských víťazov. O zmenu polarity sa zaslúžili najmä bratanci Ladislav a Peter Škantárovci, ktorí v debloch na vrchole roke ako jediní v individuálnych pretekoch vyskočili na medailový stupeň.


Na MS v americkom Deep Creeku zachránili bilanciu a dokonca sa im bronz málil. Sezónu mali parádnu, s titulom na ME vo Viedni, s celkovým prvenstvom v seriáli Svetového pohára a už teraz, v predstihu pred nominačným bojom na OH v Riu, vyvolali značné očakávanie. Pre internetovú televíziu tablet.tv odhalili aj časť svojho vnútra, v ktorom sa miesi skúsenosť, vyváženosť pováh a trénerská práca Juraja Minčíka.

MS s bronzom by mnohých uspokojili, niekoho aj zdravo pobláznili šťastím, Škantárovcov síce naplnili spokojnosťou, no nie vrchovatou. Ladislav: "Všetci nás predurčovali za víťazov, na európskom šampionáte i v seriáli Svetového pohára sa nám darilo, no my sme vedeli, že na nevyspytateľnej vode i ťažkej trati sa môže pritrafiť všeličo. Aj sa tak stalo a znásobilo, bolo treba načrieť do priečinka šťastia, pohrať sa s taktikou. Aj bacily sa nám v organizme roztancovali a lekár ich krotil antibiotikami."

Tréner Minčík s odstupom času neustále tvrdí: "Boli pripravení na zlato, sezóna nás o tom presviedčala, preto sa mi bronz máli. Patrilo sa dopadnúť lepšie, chceli sme viac. Na druhej strane chalanov pribrzdili choroby a žiada sa byť vďačnými, nie nenásytnými."

Prežívanie s odstupom času upadá, je to skôr o spomienkach. Peter: "Klamal by som, keby som tvrdil, že sme boli ľadovo nad vecou. Oči sa nám zabodli na výsledný finálový čas, nebol podľa našich predstáv, vpísala sa doň aj taktika jazdy na istotu. Ja som potom už len zrak odvrátil do nebies a v duchu odratúval súperov, nakoniec to dobre dopadlo."

Výhodou Škantárovcov boli podľa Juraja Minčíka skúsenosť, vyspelosť. "A aj schopnosť každý jeden dôležitý štart pretaviť na užitočnú motiváciu. Rokmi sa vypracovali, dokážu zvládnuť dokonale emócie a ja som presne po takomto krotení vášní volal. Občas sa pritrafia medzi nami rozdielne názory, skonzultujeme ich a vždy nájdeme východisko."

Za zaklínačov hadov sa Škantárovci nepovažujú. "Z jazdy na jazdu sa snažíme zlepšovať, bez nejakého rituálu, len si povieme, že všetko do jazdy vložíme. Nezmyselne nedebatujeme, vopred si čo-to vysvetlíme, každý vie, čo má robiť, kde pri nejakom náhlom detaile zabrať, alebo ubrať."

Žiaden fetiš a iné pomôcky s magickou mocou, tréner Minčík nič a nikoho zo súperov čarami neinfikuje, ani mantru si popod nos nešepká. "Len nejaké myšlienky víria, vždy však prajné, pozitívne. Pred jazdou spojíme päste, to je všetko, dobre vieme, že šťastie praje pripraveným."

Pri oslavách niekto aj prasiatka zabíja a opeká doružova. "Emócie ťažko ovplyvniť, keď vyhráme, vždy je to veľká radosť a naopak, prežívame intezívne aj prehru, akosi ľudsky, primerane," tvrdí Laco. "Taký je šport, slúži aj na poučenie i na gejzír emócií. Poznáme sa dokonale, aj keď má na mňa Peťo v role zadáka lepší výhľad. Už 22 rokov kľačí v lodi vzadu a vypracoval sa trpezlivosťou a usilovnosťou. Ja som rybár, mám blízko k háčikom, možno preto som sa stal v lodi tým predným, háčikom, pre ktorého je najdôležitejšie presne sa zavesiť do protivodnej bránky a korigovať deblovku spredu. Máme svoje sny, olympiáda nás mimoriadne láka, no žijeme aj z neúspechov. Vždy nás posúvali vpred, nachádzali sme v nich motiváciu, silu na prekonávanie prekážok."

Podobné povahy

Spolu s trénerom sa Škantárovci v podobnosti pováh našli, v konfrontácii názorov s pozoruhodnou harmóniou. "Oslavy prežívame vo svojom vnútri, každý tak, ako mu vyhovuje," popisuje stavy eufórie Juraj Minčík. "Navonok emócie zvykneme krotiť, žiadnym mokom si nepomáhame. Bujaré oslavy, to nie, na ne si nepotrpíme."



Tréner Juraj Minčík do svojich rúk prevzal v roku 2008 tvárny materiál Škantárovcov. Ukuli ho úplné začiatky, ktoré nie vždy pripomínali prechádzku ružovým sadom. Peter: "Začali sme v ôsmich, deviatich rokoch, k vode nás pritiahli rodičia. Dosť sme sa natrápili najmä pri prechode do juniorského veku. Jazdili sme na Dunajci, ako juniori už v kanáloch Liptovského Mikuláša, Čunova a bolo to naozaj divoké. Aj sme sa báli a rodičia mali čo robiť, aby nás na vode udržali. Pamätám si na vetu, ktorou ma raz tréner zdravo naštval. Vraj ak sa bojíme, mali sme hrať pingpong. Prelomom bol eskimácky obrat, v deblovke sa robí veľmi ťažko, potrebujete súhru, zhodu pri záberoch. Medzi juniormi sme boli menej fyzicky zdatní, kým sme sa ho naučili, aj sme sa natrápili, no potom, keďže vieme obaja plávať, strach nadobro odišiel."

Tréner a jeho zverenci pochádzajú z Pienín, no ako povedal Juraj Minčík, našli sa na základe niečoho iného. "Išli za najlepšími podmienkami a ja som trénoval v najlepších v Stredisku štátnej reprezentácie MV v Bratislave. Vždy som sníval o tom, aby moji zverenci dokázali viac ako ich tréner a aby prekročili tieň. Pre mňa bol úžasný bronz na olympiáde v Sydney, no bol som vždy v závetrí úspešnejšieho Miša Martikána. Pevne verím, že čo sa nepodarilo mne, tak mojim zverencom. Som presvedčený o tom, ak by mohla štartovať v jednej kategórii viac ako jedna loď, už by sme sa radovali aj z olympijskej medaily. Rio a šance byť pri tom sa skloňuje vo všetkých pádoch, k tento výzve treba pristúpiť seriózne so všetkou zodpovednosťou a v prvom rade vyjazdiť miestenku na budúcoročných MS v Londýne. Záležať bude na nominačných kritériách, na zdraví, aktuálnej forme, aby chalani podali maximálny výkon."

Tréner Juraj Minčík nepochybuje. "Šance sú rovnaké, aj štartovacia čiara by nemala nikoho zvýhodňovať. Byť na OH je skvelé, zodpovednosť je však veľká, nie je to len o účasti, ale aj o vzácnom kove, menší cieľ by nedával zmysel."

Veľký, malý, takto pádlujú v deblovke vyšší Laco a nižší Peter. Niečo nezvyklé, zriedkavé. "Obyčajne, akosi prirodzene, sa menší tlačí viac dopredu, aj preto, aby zadák mal lepší prehľad," zdôvodňuje opačné garde tréner. "Škantíci patria medzi výnimky a z toho plynú aj rôzne špecialitky, napríklad posunutie ťažiska lode. Niektorí tréneri pri jej stavbe všeličo skúšajú, testujú, hľadajú, ja sa spolieham hlavne na pocity chalanov. Predovšetkým oni musia povedať, čo im vyhovuje a ja ich v tom podporím. Pamätám si, že môj zverenec singlista Matej Beňuš pred dvoma rokmi pádloval v novej lodi, no po takmer roku sa vrátil k starej, s odstupom času jej veril viac."

V predolympijskom roku sa zvykne siahať po novinkách v príprave, v tomto však zostali bratanci Škantárovci s trénerom konzervatívni. "Ani zvýšené vyplavovanie adrenalínu neplánujeme," povedal Juraj Minčík. "Pieniny a turistiku sme zaradili na úplný začiatok, to bol vrchol emočných zážitkov. Zimu zvládneme klasicky, strávime ju hlavne v telocvični, v posilňovni a ak počasie dopraje, aj v čunovskom kanáli. Viac adrenalínu nepotrebujeme, ani pokoj, ten za nás vyhľadáva v rybačke vášnivý Laco, Peťo si radšej zahrá hokej."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR