|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. mája 2014
Debata kandidátov na post šéfa EK volebnú účasť neovplyvnila
Televízna debata pätice kandidátov na post Európskej komisie (EK) z 15. mája nemala žiaden vplyv na názory a postoje voličov voči všeobecnejším európskym témam.
Zdieľať
Bratislava 25. mája (TASR) - Televízna debata pätice kandidátov na post Európskej komisie (EK) z 15. mája nemala žiaden vplyv na názory a postoje voličov voči všeobecnejším európskym témam.
Dôvodom môže byť aj to, že tieto postoje sa formujú dlhodobejšie a 90-minútová debata nemá potenciál tieto postoje zmeniť. Debata rovnako nemala vplyv na ich zámer zúčastniť, resp. nezúčastniť sa volieb. Vyplýva to z experimentu trojice pracovníkov Katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Pavla Baboša, Mareka Rybára a Anety Világi, ktorým skúmali vplyv volebnej debaty kandidátov na predsedu Európskej komisie na postoje a názory potenciálnych voličov.
Tých reprezentovali 38 študenti spoločensko-vedných odborov na UK, ktorí boli náhodným výberom umiestnení do dvoch skupín, experimentálnej (videli televíznu debatu) a kontrolnej (debatu nevideli). Druhým hlavným zistením je, že sledovanie debaty mení názory na osobu kandidáta a funkciu, o ktorú sa kandidát uchádza. Respondenti, ktorí debatu sledovali, totiž pripísali po jej skončení vyššiu dôležitosť funkcii predsedu Európskej komisie, zároveň sa aj výrazne zmenili ich pocity voči jednotlivým kandidátom.
Tretie hlavné zistenie hovorí, že vplyv debaty je zjavne odlišný v otázkach, o ktorých sami respondenti priznávajú, že nemajú informácie, resp. pri kandidátoch, ktorých predtým nepoznali. "V našom experimente je tento efekt najzjavnejší pri kandidátoch Alexisovi Tsiprasovi a Ska Kellerovej, ktorí boli pred debatou najmenej známi. Po debate nastali pri otázkach týkajúcich sa týchto kandidátov výraznejšie zmeny, než pri ostatných, ktorí boli známi viac," uvádzajú politológovia.
Baboš, Rybár a Világi uznávajú, že voľby do Európskeho parlamentu nevzbudzujú medzi slovenskými voličmi prílišný záujem. Podľa ich slov je často spomínaným dôvodom nezaujímavá a málo motivujúca predvolebná kampaň a nedostatok informovanosti voličov o dianí v EÚ a postojoch a aktivitách politikov v európskych inštitúciách. Po predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu sa prijalo viacero formálnych aj neformálnych zmien, ktoré mali urobiť eurovoľby atraktívnejšie. Najväčšie politické skupiny v Európskom parlamente tiež nominovali vlastných kandidátov na šéfa Komisie a voliči tak po prvý raz mohli vidieť diskusie medzi európskymi lídrami.
Politológovia sa zamerali práve na túto debatu z 15. mája, ktorá sa vysielala v celej EÚ. Na Slovensko ju prenášala RTVS.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Volebné urny vo volebnej miestnosti na ulici M. R. Štefánika v Trebišove počas volieb do Európskeho parlamentu v sobotu 24. mája 2014. Foto: TASR/Roman Hanc
Dôvodom môže byť aj to, že tieto postoje sa formujú dlhodobejšie a 90-minútová debata nemá potenciál tieto postoje zmeniť. Debata rovnako nemala vplyv na ich zámer zúčastniť, resp. nezúčastniť sa volieb. Vyplýva to z experimentu trojice pracovníkov Katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Pavla Baboša, Mareka Rybára a Anety Világi, ktorým skúmali vplyv volebnej debaty kandidátov na predsedu Európskej komisie na postoje a názory potenciálnych voličov.
Tých reprezentovali 38 študenti spoločensko-vedných odborov na UK, ktorí boli náhodným výberom umiestnení do dvoch skupín, experimentálnej (videli televíznu debatu) a kontrolnej (debatu nevideli). Druhým hlavným zistením je, že sledovanie debaty mení názory na osobu kandidáta a funkciu, o ktorú sa kandidát uchádza. Respondenti, ktorí debatu sledovali, totiž pripísali po jej skončení vyššiu dôležitosť funkcii predsedu Európskej komisie, zároveň sa aj výrazne zmenili ich pocity voči jednotlivým kandidátom.
Tretie hlavné zistenie hovorí, že vplyv debaty je zjavne odlišný v otázkach, o ktorých sami respondenti priznávajú, že nemajú informácie, resp. pri kandidátoch, ktorých predtým nepoznali. "V našom experimente je tento efekt najzjavnejší pri kandidátoch Alexisovi Tsiprasovi a Ska Kellerovej, ktorí boli pred debatou najmenej známi. Po debate nastali pri otázkach týkajúcich sa týchto kandidátov výraznejšie zmeny, než pri ostatných, ktorí boli známi viac," uvádzajú politológovia.
Baboš, Rybár a Világi uznávajú, že voľby do Európskeho parlamentu nevzbudzujú medzi slovenskými voličmi prílišný záujem. Podľa ich slov je často spomínaným dôvodom nezaujímavá a málo motivujúca predvolebná kampaň a nedostatok informovanosti voličov o dianí v EÚ a postojoch a aktivitách politikov v európskych inštitúciách. Po predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu sa prijalo viacero formálnych aj neformálnych zmien, ktoré mali urobiť eurovoľby atraktívnejšie. Najväčšie politické skupiny v Európskom parlamente tiež nominovali vlastných kandidátov na šéfa Komisie a voliči tak po prvý raz mohli vidieť diskusie medzi európskymi lídrami.
Politológovia sa zamerali práve na túto debatu z 15. mája, ktorá sa vysielala v celej EÚ. Na Slovensko ju prenášala RTVS.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR