|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 25.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Katarína
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. októbra 2012
Daňové zaťaženie na Slovensku je vysoké
Napriek tomu, že Slovensko patrí v rámci krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) medzi krajiny, ktoré v poslednej dekáde znížili daňovo-odvodové zaťaženie práce ...
Zdieľať
BRATISLAVA 31. októbra (WEBNOVINY) - Napriek tomu, že Slovensko patrí v rámci krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) medzi krajiny, ktoré v poslednej dekáde znížili daňovo-odvodové zaťaženie práce najvýraznejšie, súčasná úroveň zaťaženia je nad priemerom združených krajín.
Konštatuje to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, podľa ktorého v časoch silnej potreby konsolidácie verejných rozpočtov znižujú zaťaženie práce hlavne krajiny, ktoré pristúpili k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty (DPH), čo je v súlade s odporúčaniami OECD presunúť daňový mix od priamych k nepriamym daniam.
"A teda odklon od tohto odporúčania vo forme zmrazenia možnosti zvýšiť nepriame dane, vrátane dane z nehnuteľností, sa pravdepodobne premietne do nedostatočného zníženia zaťaženia práce, ktoré by však mohlo viac zvýšiť ekonomický rast a zamestnanosť na Slovensku,“ upozorňuje inštitút v zverejnenej analýze.
Daňová úľava pre rodiny na Slovensku je v súčasnosti podľa IFP už nadpriemerná v rámci OECD, avšak z pohľadu trhu práce pôsobí demotivačne na návrat do zamestnania rodiča starajúceho sa o dieťa. Daňový klin, ktorý vyjadruje rozdiel medzi celkovými nákladmi práce zamestnávateľa a čistou mzdou vyplatenou zamestnancovi "na ruku", dosiahol na Slovensku v roku 2010 37,8 %.
Slovensko sa tak nachádza nad priemerom v OECD, ktorý dosahuje 34,9 %, ale stále pod priemerom v rámci krajín Európskej únie, kde priemer dosahuje 41,1%. Daňový klin sa počíta ako suma odvodov na sociálne zabezpečenie platených zamestnancami ako aj zamestnávateľmi a dane z príjmu, ktorá sa zníži o rodinné príspevky, ako napríklad o daňový bonus na dieťa, pričom je vyjadrený v percentách celkových nákladov práce zamestnávateľa.
Vláda Roberta Fica odmietla ísť v rámci konsolidácie verejných financií cestou zvyšovania DPH. Kabinet už v daňovej oblasti s účinnosťou od októbra tohto roku zvýšil napríklad spotrebnú daň z tabakových výrobkov a od nového roka by mali stúpnuť aj priame dane.
Právnické osoby by mali po definitívnom schválení novely zákona o dani z príjmov platiť od januára budúceho roku 23-percentnú daň z príjmov. V prípade fyzických osôb sa má uplatňovať 19-percentná sadzba zo základu dane do výšky 176,8-násobku platného životného minima a pri základe dane presahujúcom túto hranicu už 25-percentná sadzba dane.
Konštatuje to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, podľa ktorého v časoch silnej potreby konsolidácie verejných rozpočtov znižujú zaťaženie práce hlavne krajiny, ktoré pristúpili k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty (DPH), čo je v súlade s odporúčaniami OECD presunúť daňový mix od priamych k nepriamym daniam.
"A teda odklon od tohto odporúčania vo forme zmrazenia možnosti zvýšiť nepriame dane, vrátane dane z nehnuteľností, sa pravdepodobne premietne do nedostatočného zníženia zaťaženia práce, ktoré by však mohlo viac zvýšiť ekonomický rast a zamestnanosť na Slovensku,“ upozorňuje inštitút v zverejnenej analýze.
Daňová úľava pre rodiny na Slovensku je v súčasnosti podľa IFP už nadpriemerná v rámci OECD, avšak z pohľadu trhu práce pôsobí demotivačne na návrat do zamestnania rodiča starajúceho sa o dieťa. Daňový klin, ktorý vyjadruje rozdiel medzi celkovými nákladmi práce zamestnávateľa a čistou mzdou vyplatenou zamestnancovi "na ruku", dosiahol na Slovensku v roku 2010 37,8 %.
Slovensko sa tak nachádza nad priemerom v OECD, ktorý dosahuje 34,9 %, ale stále pod priemerom v rámci krajín Európskej únie, kde priemer dosahuje 41,1%. Daňový klin sa počíta ako suma odvodov na sociálne zabezpečenie platených zamestnancami ako aj zamestnávateľmi a dane z príjmu, ktorá sa zníži o rodinné príspevky, ako napríklad o daňový bonus na dieťa, pričom je vyjadrený v percentách celkových nákladov práce zamestnávateľa.
Vláda Roberta Fica odmietla ísť v rámci konsolidácie verejných financií cestou zvyšovania DPH. Kabinet už v daňovej oblasti s účinnosťou od októbra tohto roku zvýšil napríklad spotrebnú daň z tabakových výrobkov a od nového roka by mali stúpnuť aj priame dane.
Právnické osoby by mali po definitívnom schválení novely zákona o dani z príjmov platiť od januára budúceho roku 23-percentnú daň z príjmov. V prípade fyzických osôb sa má uplatňovať 19-percentná sadzba zo základu dane do výšky 176,8-násobku platného životného minima a pri základe dane presahujúcom túto hranicu už 25-percentná sadzba dane.