|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. januára 2010
Dane z nehnuteľností podľa PAS nepatrne klesli
Občania a podnikatelia zaplatia v tomto roku na daniach z nehnuteľností nepatrne menej ako vlani. Podľa údajov Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sa totiž v tomto roku sadzby daní z nehnuteľností ...
Zdieľať
BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) - Občania a podnikatelia zaplatia v tomto roku na daniach z nehnuteľností nepatrne menej ako vlani. Podľa údajov Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sa totiž v tomto roku sadzby daní z nehnuteľností v 84 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti minulému roku znížili v priemere o 0,71 % a dostali sa tak pod úroveň z roku 2008. Až 46 miest sadzby na tento rok nezmenilo vôbec a v ďalších 18 mestách miestne samosprávy upravili sadzby daní z nehnuteľností v priemere o menej ako jedno percento v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Ako ďalej informuje výkonný riaditeľ aliancie Róbert Kičina, šesť miest sadzby daní z nehnuteľností znížilo v priemere o viac ako 1 % a v štrnástich slovenských mestách sa sadzby znížili o viac ako 1 %. Priemerné sadzby daní z nehnuteľností sú tak v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát, približne dvojnásobne vyššie.
Jedným z dôvodov takéhoto vývoja môžu byť podľa PAS blížiace sa voľby. "Rok 2010 je volebným rokom aj pre predstaviteľov samospráv, a to môže byť jedným z dôvodov, prečo väčšina miest nemenila sadzby z minulého roka. K nepatrným zmenám v ďalších mestách došlo v dôsledku zaokrúhľovania minuloročných sadzieb, pričom sledované mestá väčšinou zaokrúhlili sadzby smerom nadol,“ konštatuje Kičina. Stabilizáciou sadzieb daní z nehnuteľností samosprávy podľa jeho slov síce šetria výdavky miestnych platiteľov v čase krízy, no zároveň sa tým sami vystavujú riziku finančných ťažkostí. Výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je najdôležitejším zdrojom financovania miest a obcí, totiž k záveru minulého roka v medziročnom porovnaní klesol o 10,3 % a prípadný rast miestnych daní mohol čiastočne kompenzovať tento výpadok.
Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenala najvýraznejší medziročný pokles daň za trvalé trávnaté porasty, a to o 9,5 % na 0,0003 eura za meter štvorcový. Priemerná sadzba dane za byty v slovenských mestách je 0,1947 eura za meter štvorcový, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 0,3 %. Najvyšší nárast PAS aj v tomto roku zaznamenala pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikania. Najviac vzrástli sadzby daní za nebytové priestory určené na podnikanie, a to o 4,1 % na priemernú výšku 1,4402 eura za meter štvorcový. Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1 500 metrov štvorcových a výrobnú halu s rozlohou 1 000 metrov štvorcových by za tieto nehnuteľnosti v roku 2010 zaplatil podľa aliancie najnižšiu daň v Gelnici (680 eur) a najvyššiu daň by naopak zaplatil v Rimavskej Sobote (4 018 eur).
Napriek súčasnej stagnácii daní z nehnuteľností možno podľa PAS očakávať, že význam miestnych daní bude v dlhodobom horizonte rásť. Podľa štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) majetkové dane na Slovensku dosahujú výšku 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo priemer krajín OECD je 2,0 % HDP. "Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov," konštatuje PAS, ktorá monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy.
SITA
Jedným z dôvodov takéhoto vývoja môžu byť podľa PAS blížiace sa voľby. "Rok 2010 je volebným rokom aj pre predstaviteľov samospráv, a to môže byť jedným z dôvodov, prečo väčšina miest nemenila sadzby z minulého roka. K nepatrným zmenám v ďalších mestách došlo v dôsledku zaokrúhľovania minuloročných sadzieb, pričom sledované mestá väčšinou zaokrúhlili sadzby smerom nadol,“ konštatuje Kičina. Stabilizáciou sadzieb daní z nehnuteľností samosprávy podľa jeho slov síce šetria výdavky miestnych platiteľov v čase krízy, no zároveň sa tým sami vystavujú riziku finančných ťažkostí. Výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je najdôležitejším zdrojom financovania miest a obcí, totiž k záveru minulého roka v medziročnom porovnaní klesol o 10,3 % a prípadný rast miestnych daní mohol čiastočne kompenzovať tento výpadok.
Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenala najvýraznejší medziročný pokles daň za trvalé trávnaté porasty, a to o 9,5 % na 0,0003 eura za meter štvorcový. Priemerná sadzba dane za byty v slovenských mestách je 0,1947 eura za meter štvorcový, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 0,3 %. Najvyšší nárast PAS aj v tomto roku zaznamenala pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikania. Najviac vzrástli sadzby daní za nebytové priestory určené na podnikanie, a to o 4,1 % na priemernú výšku 1,4402 eura za meter štvorcový. Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1 500 metrov štvorcových a výrobnú halu s rozlohou 1 000 metrov štvorcových by za tieto nehnuteľnosti v roku 2010 zaplatil podľa aliancie najnižšiu daň v Gelnici (680 eur) a najvyššiu daň by naopak zaplatil v Rimavskej Sobote (4 018 eur).
Napriek súčasnej stagnácii daní z nehnuteľností možno podľa PAS očakávať, že význam miestnych daní bude v dlhodobom horizonte rásť. Podľa štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) majetkové dane na Slovensku dosahujú výšku 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo priemer krajín OECD je 2,0 % HDP. "Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov," konštatuje PAS, ktorá monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy.
SITA