Daň z nehnuteľností v tomto roku poklesla priemerne o 0,08 %

Róbert KičinaFoto: SITA/Nina BednárikováBRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) - Najvyššie dane z nehnuteľností v porovnaní s celoslovenským priemerom sú v roku 2011 v bratislavských mestských častiach, Košiciach a v Pezinku. Naopak najnižšia je daň z nehnuteľností na východe Slovenska v Medzeve, Sobranciach a Medzilaborciach. Vo štvrtok o tom informovala Podnikateľská aliancia Slovenska. Ako vyplýva z jej analýzy, v roku 2011 sadzby daní z nehnuteľností v 87 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy poklesli v priemere o 0,08 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Až 68 sledovaných miest sadzby na tento rok nezmenilo vôbec, v 14 mestách mierne vzrástli, no päť miest ich upravilo výraznejšie smerom nadol.


Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali v tomto roku najvýraznejší medziročný pokles daň z ostatných nebytových priestorov, ktorá sa v priemere znížila o 2,4 % a daň zo stavebných pozemkov, ktorá klesla o 1,7 %. Daň z bytov v slovenských mestách medziročne vzrástla o 0,5 %, naopak daň zo stavieb na bývanie poklesla o 1 %. Najvyšší nárast zaznamenali aj v tomto roku dane z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikania. Najviac vzrástli sadzby daní z nebytových priestorov určených na podnikanie, a to o 1,9 %. Vzrástli aj dane z priemyselných stavieb, keď posilnili o 1 %.

Výkonný riaditeľ aliancie Róbert Kičina označil za prekvapujúce, že samosprávy už štvrtý rok za sebou nezvýšili dane z nehnuteľností, a to i napriek skutočnosti, že im kvôli kríze klesli príjmy z podielových daní. "V tomto roku to bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené voľbami do samospráv miest a obcí, ktoré sa konali na konci novembra. Zvyšovanie daní pred voľbami by bolo pre mnohých kandidátov na volené funkcie nepopulárne a po voľbách už nezvýšil čas na prípravu a schválenie daňových úprav," uviedol Kičina.

V porovnaní s rokom 2004, kedy výšku tejto dane určoval štát, vzrástli jej priemerné sadzby približne dvojnásobne. "Dane z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil a od roku 2008 sa priemerná výška daní z nehnuteľností ustálila na úrovni dvojnásobku sadzieb z roku 2004," informoval Kičina.

Stabilizáciou sadzieb daní z nehnuteľností samosprávy podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska síce šetria výdavky miestnych platiteľov v čase odznievajúcej krízy a vysokej nezamestnanosti, no zároveň sa tým sami vystavujú riziku finančných ťažkostí. Výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je najdôležitejším zdrojom financovania miest a obcí, bol totiž v roku 2010 až o štvrtinu nižší oproti pôvodne rozpočtovanej sume a prípadný rast miestnych daní mohol čiastočne kompenzovať tento výpadok v rozpočtoch samospráv.

Napriek súčasnej stagnácii možno očakávať, že význam miestnych daní bude v dlhodobom horizonte rásť. Podľa štatistík OECD majetkové dane na Slovensku dosahujú výšku 0,5% hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo priemer krajín OECD je 2 % HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov, doplnila aliancia.