Damoklov meč nad SĽUK-om

„SĽUK nemožno opísať, treba ho zažiť.“ Sotva možno výstižnejšie charakterizovať naše jediné profesionálne folklórne teleso reprezentujúce tanečnú, hudobnú a výtvarnú kultúru Slovenska, ako to uvedenou vetou dokázal nórsky časopis Oppland Arbeiderblad. Za 56 rokov existencie súbor zanechal silný dojem v 60 krajinách sveta a vrátane domáceho publika potešil svojím umením 27 miliónov divákov.
Začiatkom budúceho roka sa SĽUK počas piatich týždňov predstaví v 25 mestách Japonska od Tokia cez Osaku až po Hirošimu. Očakávania hostiteľov sú práve také veľké, ako odhodlanie SĽUK-árov potvrdiť medzinárodné renomé i povesť Slovenska ako krajiny s výnimočne bohatou národnou kultúrou. Nik nepochybuje, že sa mu to podarí, ale -  objektívne vzaté - udržiavať bez väčších výkyvov súbor na špičkovej úrovni je malý zázrak. Najmä jeho tanečná zložka je už početne taká poddimenzovaná, že jediná maródka môže znamenať prerušenie programu. Podľa slov umeleckej vedúcej tanca Jany Puškárovej je dnešný stav 13 párov absolútne historické a súčasne aj prevádzkové minimum. Medzi existenčné hrozby SĽUK-u patria nielen nízke platy tanečníkov (okolo deväťtisíc korún čistého), ale aj zrušenie profesijného dôchodku po 22 odtancovaných rokoch. Ostať v súbore až do hraničnej štyridsiatky znamená začínať „novú kariéru“ niekde na vrátnici... Pritom ide o kvalitných, graduovaných umelcov s lukratívnymi ponukami z blízkej i zo vzdialenejšej Európy.
Riaditeľ SĽUK-u Peter Litomerický, pochopiteľne, nie je s tým, že oficiálne finančné toky na udržiavanie a popularizáciu tradičnej ľudovej kultúry vysychajú, ani trochu spokojný. V podpore sa nepretekajú ani sponzori. V Českej republike už profesionálny folklórny súbor neexistuje, v tomto by nám však západní bratia vzorom byť nemali. Ducha časov, keď SĽUK-árom patrila nie iba koniareň, ale celý rusovský kaštieľ a Janka Berkyho Mrenicu prehováral na zájazde v New Yorku na emigráciu sám veľký Satchmo, nikto vyvolávať nemieni. Bolo by však ďalším potvrdením našej malosti, keby sme sa vzdali časti rodinného striebra len preto, lebo sa oň treba aj starať.
Benjamín Škreko