Dali by ste sa zaočkovať proti koronavírusu? Niektorí Slováci v prieskume prekvapili

Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovalo Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (CSPV SAV). Vyplýva z neho tiež, že postoje Slovákov k vakcinácii sa po „koronakríze“ môžu zmeniť. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.

Centrum prostredníctvom prieskumu zisťovalo, aké majú Slováci vedecké myslenie a či toto myslenie dokáže pomôcť v čase pandémie.

Ako podotkla Hucáková, vedecká gramotnosť nie je dôležitá len pre tých, ktorí sa chcú venovať vede. Podľa nej je dôležité, aby človek rozumel výsledkom vedeckého bádania, keďže na základe nich by mohol robiť zodpovedné rozhodnutia.

Vedecké myslenie chráni pred konšpiráciami

Vedci spustili dotazníkový prieskum začiatkom marca, keď sa na Slovensku objavili prvé prípady ochorenia COVID-19. Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie (ÚEP) CSPV SAV priblížila, že k výskumu ich podnietili aj podpriemerné výsledky v medzinárodnom testovaní PISA. Tie podľa nej hovoria o nízkej vedeckej gramotnosti žiakov. „Ukázalo sa, že žiaci nechápu vedecké princípy, no majú dostatok samotných vedomostí,“ povedala.

Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV hovorí, že z ich výskumov jednoznačne vyplýva, že vedecké myslenie chráni ľudí pred rôznymi nepodloženými presvedčeniami. Napríklad ako sú konšpiračné teórie, pseudoveda či viera v paranormálne javy.

Podotkol, že ľudia s lepším vedeckým myslením majú menej konšpiračných teórií o vzniku, šírení a liečbe nového koronavírusu, ako aj menej konšpiračných teórií vo všeobecnosti. Podľa neho tiež platí, že ľudia s lepším vedeckým myslením menej dôverujú alternatívnej medicíne.

Niektorí by sa zaočkovať nedali

Vedci v tejto súvislosti venovali výraznú pozornosť aj problematike očkovania. Neprekvapilo ich, že vedecky mysliaci ľudia mali aj pozitívnejšie postoje k vakcinácii. Ľudia s negatívnymi postojmi sa v prieskume vyjadrili, že sa nedali očkovať proti chrípke.

„Oveľa zaujímavejšie bolo, že čím mali ľudia negatívnejšie postoje voči očkovaniu, tým menšiu ochotu prejavili aj voči možnosti dať sa zaočkovať proti koronavírusu. Zdá sa teda, že ľudia, ktorí majú už vytvorené negatívne postoje voči očkovaniu, sú vo svojich postojoch – hoci iracionálnych – pomerne konzistentní,“ povedala Eva Ballová Mikušková z ÚEP CSPV SAV.

V závere štúdie vyjadrujú psychológovia zo SAV nádej, že postoje k očkovaniu sa po prekonaní súčasnej krízy môžu zmeniť najmä preto, že sa momentálne ľudia cítia viac ohrození. V dotazníku sa totiž ľudia vyjadrili, že na ochotu dať sa zaočkovať vplývajú predovšetkým „horúce“ emočné faktory, ako je pocit ohrozenia či vnímanie rizika.