Dakar je najmä o kondícii, psychike a technike, tvrdí Svitko

BRATISLAVA 21. januára (WEBNOVINY) - Trojnásobný majster Európy v enduro a 13-násobný majster Slovenska v enduro a country crosse Štefan Svitko pri svojom treťom štarte na Rely Dakar v Argentíne, Čile a Peru vybojoval v kategórii motocyklov v silnej konkurencii 178 jazdcov senzačné 5. miesto.


Týmto krásnym výsledkom stanovil historické maximum slovenského reprezentanta na Dakare, lebo prekonal doterajšie 9. miesto Jaroslava Katriňáka z roku 2007.

Dvadsaťdeväťročný Oravčan zo Žaškova je zároveň prvým zástupcom slovenského motocyklového športu, ktorý druhý raz úspešne zvládol všetky nástrahy tejto najťažšej svetovej motoristickej súťaže.

"Keď som v roku 2010 išiel na svoj prvý Dakar, vôbec som netušil, do čoho vlastne idem. Lebo náročnosť týchto pretekov som si nevedel predstaviť," vrátil sa Štefan Svitko v piatok po návrate z Južnej Ameriky v spomienkach k svojmu debutu na prestížnom púštnom dobrodružstve.

"O rok neskôr som musel pre poruchu motorky predčasne skončiť už v 8. etape a teraz pri treťom štarte som svoje maximum s vypätím všetkých fyzických, ale najmä psychických síl, posunul na veľmi krásne 5. miesto. Som veľmi rád, že sa nám to spoločným úsilím celého tímu podarilo. Teší ma, že sme Slovensku na tohoročnom Rely Dakar urobili veľmi dobrú reklamu. Každý, kto by v budúcnosti chcel štartovať na týchto pretekoch, by si však mal uvedomiť, že Dakar je v prvom rade o kondícii - fyzickej i psychickej. A potom tiež o technike. Keď tieto tri faktory fungujú bez problémov, človek môže prísť do cieľa," konštatoval jazdec Oraving-Slovnaft tímu, ktorý až teraz v Južnej Amerike pochopil, prečo je táto súťaž medzi odborníkmi považovaná za najťažšiu na svete.



Dobrodružstvo, ktoré sa nedá opísať

Skutočnosť je totiž ďaleko horšia a náročnejšia, ako si ktokoľvek vie predstaviť. Podľa úspešného slovenského motocyklistu dakarské dvojtýždňové dobrodružstvo sa nedá názorne opísať slovami.

"To treba jednoducho zažiť na vlastnej koži a vidieť na vlastné oči. Dakar je jednoducho Dakar," zdôraznil Štefan Svitko, ktorý patril k malej skupine elitných jazdcov, ktorí počas celej súťaže, v rámci ktorej za dva týždne počas 14 etáp prešli 8391 km, nemuseli meniť motor v motocykli.

V dakarskej praxi to znamenalo, že Svitko nedostal 15-minútovú penalizáciu za výmenu motora, čo mu tiež výrazne pomohlo ku konečnému 5. miestu v tohoročnej juhoamerickej edícii púštneho dobrodružstva.

Obrazom: To najlepšie z Rely Dakar 2012


Pred cieľom vletel do diery

Veľkú zásluhu na bezchybnom chode jeho motorky má skúsený mechanik František Hostinský, s ktorým na Dakare spolupracuje od svojho debutu v roku 2010.

"Ja nie som zástancom toho, aby jazdec počas takýchto náročných pretekov menil motor. V prípade špičkových továrenských jazdcov to považujem skôr za taktiku a špekuláciu, ako za nevyhnutnosť," povedal na margo taktiky okolo celkovej údržby motorky František Hostinský.

"Olej sme menili po každej etape. Počas celých pretekov som nezachytil žiadne prejavy opotrebovania motora a podľa usadenín v oleji som veľmi rýchlo zistil, keď Štefan pri jazde cez pieskové duny zle zaradil rýchlosť. Skúsený mechanik tieto veci dokonale ovláda. Človek má takéto veci v oku."

Rodák z Oravy najviac omylov pri radení rýchlostí urobil v takmer osudnej 10. etape, počas ktorej si bolestivo zranil pravé rameno. Vtedy zažil na trati aj najviac pádov, ktoré si okrem ramena odniesla aj motorka.

"Pri treťom štarte na Dakare sa ju už patrilo niekde poriadne ´oprieť´, nech má tiež pamiatku... Mne sa to podarilo v 10. etape, keď som približne desať kilometrov pred cieľom vletel do diery na asfaltovej ceste. Tam som si dokaličil aj pravé rameno, pre ktoré som potom celú noc nespal a rozhodoval som sa, či mám pokračovať, alebo to mám zabaliť. Dnes si veľmi gratulujem, že hoci ruka na štarte 11. etapy bola takmer nefunkčná, rozhodol som sa pokračovať. Bola to veľmi ťažká noc, ale som na seba hrdý, že som nastúpil na štart 11. etapy. V noci som nespal, bol som zúfalý, bolo mi do plaču, ale som zaťal zuby a povedal som si, že idem ďalej," reagoval Svitko na otázku agentúry SITA.



"Prečo som to urobil, hoci som bol zranený ? Lebo ma veľmi lákalo to 5. miesto, na ktorom som mohol skončiť. Ak by som bol okolo 30. - 35. miesta, asi by som z pretekov odstúpil, ale šanca byť v prvej päťke ma aj cez bolesť hnala ďalej. Pre vidinu takého skvelého úspechu som si povedal, že do cieľa v Lime sa aj doplazím, ale budem tam. Lebo Rely Dakar nie je o úspechu v jednej alebo dvoch - troch etapách, Rely Dakar je o prejdení cieľom až po poslednej 14. etape. Až vtedy si môžete povedať, že to máte úspešne za sebou. Som šťastný, že sa mi to aj napriek veľkým zdravotným problémom podarilo. Navyše, v 14. etape som bol tretí, vďaka čomu som sa dostal na stupeň pre medailistov. Prvýkrát v kariére. To som vôbec nečakal. Bolo to krásne, bola to nádherná bodka za tým všetkým, čo som - v dobrom i v zlom - tento rok na Rely Dakar zažil, " konštatoval spokojný a šťastný Štefan Svitko.