Da Vinciho obraz Dáma s hranostajom neobsahuje tajné kódy

  Na diele Leonarda da Vinciho z roku 1485 objavil skener výraznejšie farby, jemnejšie kontúry a iné detaily, ktoré počas storočí zanikli. Majú to na svedomí aj reštaurátorské zásahy a fyzické manipulovanie s dielom. Francúzsky vynálezca Pascal Cotte použil multispektrálnu analýzu, aby sa dostal pod nánosy, ktoré počas storočí prekryli podrobnosti portrétu milenky milánskeho panovníka Lodovica Sforza il Moro. Dvestoštyridsať megapixlový skener dáva predstavu o tom, ako vyzeral tento majstrovský kus pred polstoročím. "Bál som sa, že odhalím množstvo reštarurátorských zásahov a retušovanie," vyhlásil Cotte. "Samozrejme tam nejaké sú. Obraz je starý - má 500 rokov. Ale bol som veľmi prekvapený objavom veľmi dobrej maľby s málo zásahmi reštaurátorov s výnimkou pozadia. Je to stopercentne obraz Leonarda da Vinciho," dodal. Francúzsky bádateľ využil senzory na odhalenie viditeľného spektra aj infračervenej a ultrafialovej škály, ktorú ľudské oko nedokáže zachytiť. Mohol tak nahliadnuť do histórie jedného zo štyroch ženských portrétov talianskeho umelca. Renesančná maľba je podľa kunsthistorikov prejavom majstrovského umenia zobraziť ako realistickú postavu, tak aj dynamiku tela. Portrét Cecilie Gallerani vystavuje krakovské Múzeum Czartoryjských.



Cottov skener odhalil originálne modrošedé pozadie, ktoré pravdepodobne v 19. storočí premaľovali na čierne. Podľa odborníkov na umenie zásah narušil trojdimenzionálnu perspektívu diela a vytvoril neprirodzený kontrast k tvári. Expert na Leonarda da Vinciho na Kalifornskej univerzite Jacques Franck, ktorý spolupracuje na Cottovom programe, tvrdí, že to "deformuje maľbu". Drsnosť bola podľa neho Leonardovi úplne neznáma, pôvodne bol prechod z tváre na pozadie jemný. Podľa Francka to potvrdzuje, že na obraze pracoval všestranný umelec sám a nie spolu so svojim tímom, ako si to myslia niektorí historici. "Tieto jemné chýbajúce prechody sú nevyhnutné v skúmaní, či je to jeho práca alebo nie, lebo Leonardovo chápanie usporiadania priestoru bolo také špecifické, že by nepoužil nijaké drsné kontúry," vysvetlil. Skenovanie odhalilo priesvitný závoj, dnes neviditeľný, svetlejšiu farbu hranostaja a prenikavejšiu farbu šiat.


Cotte takto v minulosti skúmal najznámejší obraz sveta - portrét Mony Lisy. Potvrdil, že Leonardo pôvodne žene namaľoval obočie aj mihalnice. Po skúmaní vyšlo najavo, že jej tvár bola širšia a úsmev hovoril viac ako dnes. Mona Lisa držala okrem toho prikrývku, ktorá už takmer úplne vybledla. Niektorí odborníci sa obávajú, že metóda inšpiruje ku skazonosným snahám o obnovenie takýchto majstrovských diel. Michael Daley, riaditeľ organizácie ArtWatch UK zaoberajúcej sa ochranou artefaktov pred agresívnou rekonštrukciou, označil myšlienku, že fotoaparát je úžasný prístroj, za nebezpečnú. Dodal, že je naivné myslieť si, že odhalí pravé farby. Podľa neho pôsobí vek a iné okolnosti na maľby znehodnocujúco. Bojí sa, že reštaurátorov, ktorí chcú vždy pracovať na tých najznámejších dielach, to v ich ambíciách povzbudí. Alessandro Vezzosi, expert na Leonardovo dielo a riaditeľ múzea v rodnom meste umelca, si myslí opak. Takéto systémy totiž podľa jeho slov umožnia vidieť originálne farby bez toho, aby sa musel človek malieb vôbec dotýkať. "Je to jedna možností, ktoré dnes máme, aby hlbšie pochopili" takéto práce.


Cotte a jeho obchodný partner Jean Penicaut založili spoločnosť Lumiere Technology, ktorej cieľom je vytvoriť databázu digitálne zreštaurovaných diel. Mienia vstúpiť aj na komerčný trh a digitalizovať práce zo súkromných zbierok. Cotte sa nezaoberá len týmito slávnymi obrazmi, digitalizoval klasické diela Van Gogha, Brueghela, Courbeta a ďalších európskych majstrov. Záujem širokej verejnosti o možné tajomstvá v obrazoch Leonarda da Vinciho vzbudil bestseller Dana Browna Da Vinciho kód.

SITA/AP