D. KRAJCER: Župan má prinášať veľké a reálne vízie a spájať

Bratislava 27. októbra (TASR) - Napriek tomu, že nemá skúsenosti s komunálnou ani krajskou samosprávou, necíti sa Daniel Krajcer (Most-Híd, SKOK, Strana zelených) znevýhodnený a trúfa si na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Aj preto, lebo pozícia len komunálneho politika je pre túto funkciu podľa neho nepostačujúca. Župan by podľa neho nemal riešiť mikromanažment a byť údržbárom, ale mal by byť tým, ktorý prichádza s veľkými víziami a projektmi a dokáže ich reálne napĺňať.


Bratislavský kraj je podľa štatistík tretím najbohatším a úspešným európskym regiónom. Realita je však, zdá sa, úplne iná. Vnímajú ľudia, že tu vôbec nejaký kraj je?


Ľudia absolútne nevedia, o čom kraj je, a myslím si, že 90 percent z nich ani len nevie, kde je jeho sídlo. Mnohí z nich nemajú ku kraju vzťah a práve vybudovať si identitu je veľmi dôležité. Obyvatelia každého kúta kraja by si mali uvedomiť, že všetci už sme súčasťou kraja. Kraj by mal byť miestom, kde ľudia žijú úspešný príbeh, kde sú hrdí na to, že žijú v bratislavskom regióne. Kde nemajú pocit menejcennosti pri porovnávaní sa s niektorými regiónmi vo vyspelej Európe, lebo nie je dôvod. Máme byť na čo hrdí, aj na svoju minulosť, aj na súčasnosť.

Čo je tým dôvodom, že obyvatelia kraja si to stále neuvedomujú? Hovoríte, že silný európsky región buď len chceme, alebo aj môžeme mať.

Vidíme, ako fungujú jednotlivé miestne, mestské či obecné samosprávy v kraji. Každá z nich sa, ľudovo povedané, hrá na svojom piesočku. Narába so svojím rozpočtom, ktorý lepším alebo horším spôsobom míňa. Nedochádza tu ku žiadnej synergii a spolupráci a práve to je pri veľkých výzvach nevyhnutné. Základnou pozíciou pre župana by mala byť schopnosť spájať úrovne samosprávy v rámci kraja, pričom by sa mal zároveň snažiť rokovať, lobovať a zabezpečovať veci aj v spolupráci s vládou a jednotlivými ministerstvami. To je koordinačná a mediačná pozícia župana, ktorá by mala vyplývať z autority jeho úradu. Župan by mal byť nositeľom vízie silného európskeho regiónu, nie byť údržbárom a neprinášať žiadne rozvojové impulzy pre život kraja. A ja vidím, že ani v posledných štyroch rokoch sa kraj nikam neposunul. Nenastal žiadny viditeľný progres, nemáme tu žiadny väčší rozvojový projekt alebo impulz.

A ten, zdá sa, nenastal ani v takej oblasti, akou je doprava, a dopravný kolaps je každodennou súčasťou. Vraj ponúkate víziu, ako by sa dala situácia vyriešiť...

Kolaps dopravy nevyrieši ani kraj samostatne, nevyriešia to ani samosprávy miest a obcí v rámci kraja, ani štát sám o sebe. Musí dôjsť k spolupráci a tu ponúkam víziu. Je postavená na tom, že župan by mal byť ten, ktorý bude koordinovať spoluprácu na úrovni samospráv a zároveň bude komunikovať a efektívne spolupracovať so štátnymi inštitúciami. Práve riešenie dopravného kolapsu je najväčšou výzvou pre župana.

Ja ponúkam víziu dobudovania a zokruhovania koľajovej dopravy, ktorá jediná má šancu odbremeniť upchávajúce sa cesty. Mal som už niekoľko rokovaní s ministrom dopravy Arpádom Érsekom a ministrom životného prostredia Lászlóm Sólymosom (obaja Most-Híd) o konkrétnych rozvojových projektoch. Súčasťou vízie však nie je len to, čo treba spraviť a ako, ale aj, ako to zaplatiť. Tu tiež ponúkam konkrétne riešenie. Ním je vytvorenie združenia všetkých samospráv v rámci kraja, ktoré by spoločne vybralo koncesionára, ktorý by napríklad v horizonte 30 rokov cez PPP projekt dobudoval a zaplatil zokruhovanie koľajovej dopravy a niektoré cestné infraštruktúrne projekty. A my ako samosprávy by sme to 30 rokov splácali.

Myslíte si, že s takýmto riešením budú samosprávy súhlasiť? Nebude to pre ne veľké zadlženie?

Kraj a samosprávy nebudú mať v budúcnosti k dispozícii žiadny zvláštny navyše balík peňazí na to, aby riešili dopravu. Ani štát v tejto chvíli nemá voľné eurofondy, okrem toho, že sa rieši D4 a R7. Je tu však niekoľko vecí, ktoré treba doriešiť, ako napríklad koľajová doprava, cesta z Malaciek do Rohožníka, ako obchvat Pezinka, prípadne aj otázka dobudovania kolektorov pri diaľnici D1. Ale v tejto chvíli je jasné, že nie je nikto, kto by sa týmto reálne zaoberal, respektíve mal aj finančné prostriedky, aby to zafinancoval. Jediná možnosť je ísť do dlhodobého PPP projektu s tým, že súčasťou by bolo aj koordinované zokruhovanie cyklotrás, v rámci ktorého musí byť kraj opäť koordinátorom, v čom je jeho úloha nezastupiteľná.

A či sa samosprávy zadlžia? Samosprávy sú aj tak zadlžené, viac či menej. A toto je miera záväzku, ktorý je absolútne akútny a nutný, iná možnosť neexistuje. A tie peniaze predsa samosprávy budú každoročne mať. Preto si myslím, že toto je zmysluplný spôsob. Vieme, že každoročne budú príjmy pre samosprávy, ale nie také, aby v horizonte dvoch alebo troch rokov toto vedeli samosprávy zafinancovať samy. V horizonte 30 rokov to však nebude likvidačná suma pre ne a ich rozpočty.

V rámci dopravy hovoríte o prioritných krokoch, ale aj čiastkových, teda dočasných...

Áno, sú dlhodobé riešenia a vízia sa týka práve toho, pričom existujúci problém nevyrieši R7 ani D4. Nemajme ilúziu. Pomôže to, ale nevyrieši. Preto hovorím - fungujúca koľajová doprava, mestské vlaky, dobudovanie Filiálky, prepojenie Karadžičovej ulice, severojužné prepojenie na Petržalku, tram-trainy, dobudovanie odstavných parkovísk a zároveň terminálov integrovanej dopravy a ďalších nástupíšť.

Potom sú čiastkové opatrenia, ktoré sú dočasné. Niektoré som riešil už v rámci rokovaní s ministrom dopravy, lebo som chcel prísť aj s niečím konkrétnym, nielen s víziou. Dohodol som s ním, že pristúpime napríklad k tomu, že by nebola spoplatnená diaľnica D2 po Lozorno. Tým sa významne odbremení cesta vedúca cez Stupavu, Záhorskú Bystricu a Lamač. Riešili sme tiež urýchlenie dostavby diaľničného privádzača pri Blatnom, kde minister prisľúbil termín 16. november. Toto sú veci, ktoré vyplývajú zo schopnosti komunikovať, spolupracovať a dohodnúť sa. Župan musí mať efektívnu spoluprácu nielen so samosprávami, starostami a primátormi, ale aj s ministrami a vládou a toto sa doteraz nedialo.

Kraj však má v kompetencii aj zdravotníctvo či školstvo. Aké sú Vaše priority v týchto oblastiach?

V oblasti zdravotníctva nie sú kompetencie veľké, ale aj tu je potrebné riešiť situáciu, ktorú vnímam ako kritickú. Napríklad poplatky v nemocnici v Malackách. Kraj tu zahral mŕtveho chrobáka a na základe nejakých rokovaní skonštatoval, že s tým nevie nič urobiť. Nemyslím si to a je nevyhnutné rokovať s ministerstvom zdravotníctva a tiež vytvárať účinný tlak na nájomcov. Oblasť zdravotníctva je pre každého človeka absolútne kľúčová. Kraj musí využiť svoje možnosti, ako zatraktívňovať toto prostredie pre lekárov špecialistov a iné typy zdravotníckych zariadení i súkromný sektor. Docieliť môže to, že sa zlepší dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre obyvateľov. V tejto oblasti vidím veľké rezervy.

Pokiaľ ide o školstvo, kraj by mal byť aktívny najmä v dvoch oblastiach. Jednou z nich je, že má povinnosť starať sa o budovy, pričom doteraz sa skôr uchyľoval k účelovým haváriám a havarijným stavom. Tie umožňovali obchádzať transparentné verejné obstarávanie a v mnohých prípadoch, keď sa aj budovy rekonštruovali, nielenže neboli dobre naplánované, ale ani správne kontrolované.

Druhou oblasťou je zlepšenie postavenia stredoškolských učiteľov. Obrovský problém je, že začínajúci učiteľ má porovnateľný plat s učiteľom napríklad v Giraltovciach, hoci vieme, že životné náklady sú tu vyššie. Kraj musí intenzívne rokovať s ministerstvom školstva a vládou a žiadať, aby napríklad platy učiteľov na území Bratislavského kraja zohľadňovali reálne náklady na život. Aby začali učiť aj noví, mladí učitelia a aby v školstve už učiaci učitelia zotrvali, lebo tu máme veľký odliv. Taktiež by to mali byť opatrenia, aby učiteľ neúradoval, ale aby učil, lebo cena učiteľa je najmä v pedagogickej oblasti, a nie v úradníckej činnosti. Výhľadová je tiež otázka nájomných bytov.

A čo oblasť cezhraničnej spolupráce? Ako by sa dal Bratislavský kraj ešte viac pre turistov zatraktívniť?

Súčasťou môjho programu je aj projekt Via Pálffy, teda Pálffyho cesta, v ktorom vychádzam zo skúseností ako ministra kultúry. V rámci kraja máme pamiatky, ktoré chátrajú a ktoré v minulosti patrili rodu Pálffyovcov. Sú to významné kaštiele, zámky či hrady. Chcem tu aplikovať projekt obnovy hradov aj so zapojením nezamestnaných. Práve preto, lebo značka Pálffy je neuveriteľne atraktívna pre našich susedov z Rakúska a Maďarska. Myslím si, že to môže byť príkladom fungujúcej cezhraničnej spolupráce, ale aj pri získavaní finančných prostriedkov z eurofondov. Je to tiež marketingovým nástrojom na odkomunikovanie ďalších oblastí, ako vinohradníctvo či gastronomické a kulinárske špeciality. Je to hotový produkt spolupráce a rozvoja turizmu, podobne ako je značka cisárovná Sisi alebo Mária Terézia.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR