Cyrilo-metodskú misiu pripomínajú aj pamiatky, kostoly, názvy

Bratislava 4. júna (TASR) – Pri príležitosti 1154. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko budú 5. júla tohto roka počas štátneho sviatku na hrade Devín oslavy.


Slovanskí vierozvestovia sv. Cyril a Metod patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v dejinách Európy. V histórii Slovanov a zvlášť Slovákov tvoria jednu z najdôležitejších kapitol. Spomínaní sú dokonca aj v preambule Ústavy SR.

Vierozvestom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Ich meno nesú dve verejné univerzity v Trnave a Nitre, nemocnica v Bratislave a ďalšie inštitúcie. Stali sa témou početných umeleckých diel historického a náboženského charakteru.

Sv. Cyril a Metod pochádzali z gréckeho Solúna. Na naše územie prišli na pozvanie vtedajšieho kniežaťa Rastislava a predstavili sa pozoruhodnými aktivitami: založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú pre tento cieľ zostavili. Za vyše dvadsať rokov svojho pôsobenia (863-886) dosiahli založenie arcibiskupstva na Veľkej Morave a biskupstva so sídlom v Nitre. O svojej činnosti zanechali pozoruhodné literárne svedectvo, ktorým sa začala éra gramotnosti Slovanov. Počiatky kristianizácie predkov dnešných Slovákov poznávame predovšetkým vďaka písomným a archeologickým dokladom.

Traduje sa, že prvým kostolom na slovenskom území, ktorý bol solúnskym bratom zasvätený 31. mája 1863, bol Kostol sv. Cyrila a Metoda v Selciach pri Banskej Bystrici. Každoročne sa tu konajú cyrilometodské púte v deň slávnosti vierozvestov, teda 5. júla a od 31. mája 2013 je tu uložená relikvia z kosti svätého Cyrila.

K menej známym pamätným miestam súvisiacim s misiou sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave a priamo na slovenskom území patrí aj románsky kostolík v zaniknutej obci Pominovec, ktorá je dnes časťou obce Sedmerovec v okrese Ilava.

Kostolík pochádza z konca 11. storočia a v súvislosti s misiou solúnskych bratov legenda o ňom hovorí nasledovné: Po smrti arcibiskupa Metoda jeho žiaci z Veľkej Moravy odišli na slovanský juh. Iste to bolo aj pod tlakom svetských i cirkevných hodnostárov Franskej ríše, ale do istej miery aj dobrovoľne, lebo svoju misiu na Veľkej Morave považovali za skončenú. Mal byť medzi nimi aj sv. Gorazd, ktorého Metod na smrteľnej posteli vymenoval za svojho nástupcu. Pritom zdôraznil nielen jeho učenosť, vytrvalosť a statočnosť, ale aj fakt, že sv. Gorazd bol "tejto slobodnej zeme syn". To znamená, že pochádzal z dnešného územia Slovenska a navyše z lepšie situovanej slobodnej rodiny. Na základe jeho mena jazykovedci predpokladajú, že Gorazdovým rodiskom bol kraj niekde uprostred medzi dnešnou Galantou a Nitrou. Gorazd však neodišiel so svojimi spolubratmi na juh, ale na sever a dostal sa až do poľského Krakova, kde ako duchovný pokračoval v kresťanskej misii. Na omšový obrad však potreboval dobré víno. A to najlepšie, aspoň podľa jeho predstavy, sa dorábalo v jeho rodnom kraji neďaleko Nitry. Preto zariadil, aby mu toto víno posielali až do Krakova. Po víno chodievala (asi dva razy do roka) zvláštna výprava až z Poľska. Ale nie až do Nitrianskeho kraja. Výmenný obchod sa uskutočňoval v chotári nenápadnej osady Pominovec na pravom brehu Váhu, uprostred malého hája. Tam si obe strany vždy uctili aj pamiatku svätcov Cyrila a Metoda a miesto symbolicky označili ležatým cyrilo-metodským dvojkrížom, vyskladaným z kameňov. Pri veľkej povodni, niekedy v prvej štvrtine 12. storočia, osadu zaliali vlny Váhu a v jeho vodách sa stratil aj symbolický dvojkríž. Pominovčania i obyvatelia okolitých obcí však o tom vedeli a naďalej si uctievali túto tradíciu. Tá neskôr vyústila do stavby kostolíka sv. Jána Krstiteľa, ktorý pretrval až dodnes.

Aj desiatky slovenských výtvarných umelcov, ako napríklad Tibor Bártfay, Teodor Baník, Ladislav Bódi, Ľudovít Fulla, Anton Gábrik, Vincent Hložník, Mikuláš Klimčák, Ján Kulich či Zuzana Hložníková sa venovali téme vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. Sochárka Ľudmila Cvengrošová vytvorila Súsošie sv. Cyrila a Metoda, ktoré je umiestnené na ľavej strane cesty na Nitriansky hrad a neďaleko jeho vstupnej brány. Pamätník v Nitre má podobu bronzovej dvojfigurálnej plastiky v nadživotnej veľkosti.

Pamätník sv. Cyrila a sv. Metoda v Žiline sa nachádza v centre mesta pod farským kostolom a pod známymi žilinskými schodmi na prvom stupni balustrády.

Trnavský rodák, sochár a medailér Viliam Schiffer je zase autorom kópie súsošia pred Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktoré je replikou sochy svätcov stojacou v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme v Taliansku. V Martine v roku 2013 slávnostne otvorili Park sv. Cyrila a Metoda. Zároveň bolo pri príležitosti 150. výročia založenia Matice slovenskej odhalené súsošie sv. Cyrila a Metoda.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR