Cyprián Majerník bol vynikajúci maliar a výnimočný človek

Veľké Kostoľany/Bratislava 23. novembra (TASR) – Cyprián Majerník patrí medzi najvýraznejšie a najvzácnejšie osobnosti medzivojnového výtvarného umenia v bývalom Československu. Stal sa morálnou umeleckou autoritou pre mladú generáciu výtvarníkov. Legenda českých výtvarníkov Jan Zrzavý (1890-1977) o ňom povedal, že za mnoho rokov svojho umelecko-spolkového života nespoznal ani medzi umelcami tak ušľachtilého, taktného, milého a jemného človeka ako bol Majerník.


"Za máloktorým z odídených sú spomienky tak krásne, naplnené vďačnosťou a vďakou za to, že sme mali šťastie ho poznať a pookriať v jeho očisťujúcom žiarení".

Počas svojho krátkeho života sa Cyprián Majerník tešil tak v Čechách, ako i na Slovensku mimoriadnemu uznaniu ako vynikajúci maliar a výnimočný človek. Jeho život však poznačila choroba skleróza multiplex. Často podliehal depresiám, a tak ukončil svoj život samovraždou (1945). V pondelok 24. novembra uplynie 105 rokov od jeho narodenia.

Cyprián Majerník bol členom pražskej časti umeleckej skupiny Generácia 1909. Spolu s Jánom Mudrochom, Jánom Želibským, Bedřichom Hoffstädterom a ďalšími patrili k pokrokovej umeleckej avantgarde. V čase nastupujúceho fašizmu získala táto generácia umelcov aj prívlastok "svedomie doby". Za svoje dielo i životný postoj získal Majerník po svojej smrti Slovenskú národnú cenu in memoriam (1946), Štátnu cenu in memoriam za cyklus obrazov z obdobia vojny (1947), Rad T. G. Masaryka in memoriam za zásluhy o demokraciu a ľudské práva (1991). Z úcty k jeho pamiatke vznikla v roku 1957 v Bratislave galéria, ktorú pomenovali Galéria Cypriána Majerníka (GCM). Neskôr ju zatvorili a jej činnosť obnovila v Zičiho paláci samospráva bratislavského Starého Mesta 30. apríla 2008 inauguračnou výstavou Otvorené zatvoreným. Absurditou je jej opätovné zatvorenie v marci tohto roka, keď jej mestská časť neudelila dotáciu na jej fungovanie.

Život a dielo Cypriána Majerníka si uctili aj v roku 1967 kedy vyšla druhá známková emisia "Umenie". V rámci nej sa objavila aj známka Cyprián Majerník: Don Quijote. Od roku 2007 udeľuje Galéria Jána Koniarika v Trnave "Cenu CYPRIANa". Je pomenovaná po Majerníkovi a je určená pre mladých umelcov do 35 rokov z českej i slovenskej výtvarnej scény.

Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch pri Trnave. Vo svojom rodisku prežil len detstvo, študoval na meštianskej škole v Pezinku, potom nastúpil na strednú hospodársku školu v Košiciach. Krátko navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave. V roku 1926 odišiel do Prahy, kde študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora J. Loukota a profesora J. Obrovského. Po škole zostal natrvalo žiť v Prahe.

V českej metropole po prvý raz prezentoval svoje diela v roku 1930 na výročnej školskej výstave. Tieto práce boli ovplyvnené dielami francúzskych maliarov Henriho Matissea a André Deraina. Na jeho ďalšiu tvorbu mal vplyv polročný pobyt vo francúzskom Paríži (1931-1932). Hladný a deprimovaný svojou biedou sa pretĺkal parížskym predmestím (historické pramene uvádzajú, že za toto krátke obdobie schudol až 11 kilogramov). Navštevoval nevestince a lacné lokály, ktoré sa stali námetom k jeho ďalšej tvorbe. Známy je gvaš Milenci na periférii (1935). Vo Francúzsku sa zoznámil s tvorbou maliara Marca Chagalla, ale aj s kresbami Julesa Pascina (Julius Mordechaj Pinkas), maliara mestského podsvetia a drsného života nočného Paríža, ktorý sám spáchal samovraždu (tvrdil, že každý maliar by mal opustiť tento svet do štyridsiateho piateho roku svojho života).

Majerníkove prvé verejné prezentácie neboli vždy prijímané iba priaznivo. Písalo sa aj o tom, že jeho diela sú farebný zmätok a tvarové zúfalstvo. Nie sú ničím iným, len výstrednosťou, ktorá navyše nemá v sebe ani za mak slovenskej pôvodnosti. Jeho diela provokovali neobratným maliarskym rukopisom a sebavedomým odmietaním baladicko-romantického pátosu, ktorý sa objavoval v tradičných slovenských námetoch. Prvú samostatnú výstavu zrealizoval Cyprián Majerník v roku 1935 v Prahe. Predstavil na nej 37 akvarelov, gvašov a olejových malieb. Po nej ho prijali do Umeleckej besedy (UB). Druhú a zároveň poslednú samostatnú výstavu pripravil na jeseň 1940. V roku 1942 získal výročnú cenu UB za obraz Jazdci. Súbornú výstavu jeho diela zorganizoval v roku 1946 Blok českých výtvarníkov Myslbek. Od toho istého roku jeho obrazy videli návštevníci na mnohých výstavách v bývalom Československu, ale i v Európe. Pri príležitosti jeho storočnice v roku 2009 mu vzdali poctu aj doma, na Slovensku. V Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci pripravili dovtedy jeho najväčšiu autorskú výstavu.

Majerník patril k dvom národným výtvarným kultúram. Patril k uznávaným a obľúbeným umelcom. Napriek tomu, že zostal žiť a tvoriť v Čechách, neprerušil ani kontakt s domovinou. Na Slovensko prišiel v apríli 1941 za rodičmi i umeleckými druhmi. K Slovensku sa prihlásil aj časťou svojej tvorby. V diele zobrazoval drámu a tragédiu doby ktorú žil, hrôzu fašizmu i vieru vo víťazstvo dobra nad zlom. Umením upozorňoval na náboženské tmárstvo, citlivo vnímal vojnové utrpenie ľudí. Vedel, že v maľbe treba vyjadriť pravdu svojej doby. Jeho moderné alegórie našli ohlas aj v tvorbe jeho priateľov (Vincent Hložník, Ján Želibský, Bedřich Hoffstädter). V roku 1943 prišiel na Slovensko utužiť kultúrnopolitickú spoluprácu medzi bratislavskou a pražskou vetvou Generácie 1909.

V Majerníkovej tvorbe prevládala v prvej polovici 30. rokov 20. storočia dedinská tematika, ale odfolklorizovaná a bez dedinskej idyly. Potom, pod narastaním fašizmu, ale aj hlásiacej sa choroby (skleróza multiplex) sa do jeho obrazov vkradol smútok a melanchólia. V jeho maľbách sú častým motívom utečenci, zajatci, pútnici, čím vyjadril obludnosť nezmyselného zabíjania vo vojne. Neskôr sa už inšpiroval konkrétnymi udalosťami (občianska vojna v Španielsku, fašizmus v Nemecku). Jeho najznámejšími obrazmi sú Don Quijot, Hliadka, Jazdci, rad kresieb a malieb Utečenci, Neslýchané stretnutie, Vysťahovalci, Partizánska hliadka a i. Sýte hnedé tóny a zlaté okre sú poznávacie znaky jeho záverečného diela, ktoré je neodmysliteľne späté s moderným, humanistickým slovenským maliarstvom 20. storočia.

Ku koncu druhej svetovej vojny sa Majerníkov zdravotný stav veľmi zhoršil. Po desiatich rokoch od prepuknutia sklerózy často podliehal depresiám. V roku 1945 sa oženil so svojou dlhoročnou družkou Karlou Kukačkovou. V Prahe požiadal o byt, ale ani to mu nezabránilo, aby si siahol na život. Vyskočil z okna bytu. Cyprián Majerník zomrel v Prahe 4. júla 1945.

Pochovali ho na Vinohradskom cintoríne. V apríli 1949 boli jeho pozostatky prevezené do čestného hrobu na Vyšehradskom cintoríne v Prahe. Spolu s ním bola v roku 1970 pochovaná aj jeho manželka.

V roku 2011 za 38 tisíc českých korún odkúpil vyšehradský hrob bývalý funkcionár futbalovej Slávie Tomáš Rosen. Kultúrne kruhy to prijali s nevôľou. Richard Gregor, kurátor GCM v Bratislave to označil za absurditu. "Slovenský rodák Cyprián Majerník je na Slovensku veľmi uznávaným maliarom. V dnešnej dobe má pre spoločnosť väčšiu cenu futbalista alebo majiteľ futbalového klubu ako umelec". S Rosenom sa chcel dohodnúť aspoň na pietnom vyňatí Majerníkových pozostatkov, aby mohli byť pochované na Národnom cintoríne v Martine.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR