Cvičenie HAVRAN odhalilo nedostatky najmä v komunikácii

BRATISLAVA 21. decembra (WEBNOVINY) - Októbrové cvičenie simulovanej jadrovej havárie odhalilo nedostatky aj v komunikácii, napríklad veľa zbytočných potvrdzovacích e-mailov, ale aj slabú koncepciu, ako v krízovej situácii komunikovať s médiami.


Vyplýva to zo Správy o vyhodnotení cvičenia simulovanej havárie jadrového zariadenia v Slovenskej republike HAVRAN 2012, ktorú posunulo ministerstvo vnútra do medzirezortného pripomienkového konania. Cvičenie sa uskutočnilo 17. a 18. októbra a malo preveriť pripravenosť a reakciu krízových štábov na haváriu Jaslovských Bohuníc.

Zúčastnilo sa na ňom 193 subjektov, od vlády až po vybrané obce, spolu 838 civilných osôb, 194 hasičov, 58 policajtov, 43 príslušníkov ozbrojených síl a 33 kusov techniky rôzneho typu.

Podľa správy chýba krízový komunikačný manuál s médiami na centrálnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Problémom je aj nedostatok expertných školení krízovej a internej komunikácie a tiež aplikácie „need-to-know“, teda kto má byť o čom a do akej miery, z akej úrovne a kedy informovaný.

Obrazom: Akcia Havran 2012


V krízovom manuáli by malo byť podľa hodnotiacej správy aj uvedené, kto je hovorcom Ústredného krízového štábu a Krízového štábu ministerstva vnútra. Chýbajú tiež pripravené vzory tlačových správ, ktoré by ministerstvo vnútra vydávalo do médií v prípade vzniku rôznych typov mimoriadnych udalostí a krízových situácií.

Správa tiež konštatuje, že plán výstupov a brífingov pre médiá priamo z cvičenia sa robil na poslednú chvíľu.

"Deň pred cvičením a priamo počas cvičenia sa na poslednú chvíľu robili plány brífingov pre médiá, respektíve sa menili. Niektoré médiá žiadali tieto informácie už skôr," píše sa v materiáli s tým, že pri podobných veľkých akciách by mal byť dopredu pripravený plán komunikácie s médiami, a rozhodne by mal byť nemenný, pretože to spôsobuje veľké logistické problémy.

Cvičenie ukázalo aj problém v internej komunikácii. Správa totiž uvádza, že "viac než 60 percent obdržaných e-mailových správ bolo charakteru potvrdzovacích správ". Podľa materiálu by bolo vhodné zaviesť pravidlo potvrdzovania správ len v tých prípadoch, kedy si to odosielateľ správy výslovne vyžiada.